"Posvätná tráva"
BAMBUS


Ing. Alexander Fehér, Záhradkár 8/1998


     Bambusy si žiadajú stále viac priestoru záhradách a to nielen v tých japonských. Hoci nemajú veľké, farebné kvety, pôsobia dojmom exotiky a ďalekého orientu. Dnes je známych asi 700 druhov, z ktorých sa len malý počet vyznačuje bezpečnou odolnosťou aj v našich klimatických podmienkach. Bambusy tvoria skupinu rastlín veľmi bohatú na veľkosť a tvary, od miniatúrnych (výška 10 až 15 cm) až po mohutné rozmery (40 m vysokých porastov). Medzi nimi sú tak stojace, ako aj plazivé a popínavé druhy. Steblo majú bylinné, často zdrevnatené, s typickými uzlami a internódiami. Listy sú podlhovasté, na jednom "konári" ich býva viac. Sú to najväčšie byliny sveta s najrýchlejším rastom vôbec (niektoré druhy narastú až 2 m za jeden deň!). Ich rizómy sa môžu predĺžiť až o 1,5 m za rok, vďaka tomu sa neohraničený porast zväčšuje veľmi rýchlo. Sú to monokarpické rastliny, ktoré kvitnú klasom raz za život vo veku od 18 do 120 rokov (podľa druhu) a potom rastliny uhynú.

     Bambusy sa rozmnožujú vegetatívne a to delením trsu alebo podzemkami, ktoré bývajú niekedy ťažko zničiteľné. Rastlinu pred vlastným vysádzaním postavíme asi na jednu hodinu do vody, aby si načerpala dostatok vody do zásoby. Potom ju vysadíme na miesto chránené pred vetrom, ďaleko od budovy, od plotu, od iných porastov, kvetinových záhonov či skalky, lebo zväčšujúci sa porast zaberie veľký priestor. Podzemky vysádzame hlbšie ako bola pôvodná hĺbka. Vzhľadom na veľkú expanziu porastov, tieto treba ohraničiť podzemnou bariérou. Najlepšie sú 60 až 100 cm hlboké bariéry z plastových či gumových látok (napr. plexisklo, rozrezané pneumatiky), bez dier a štrbín. Silné rizómy sú schopné prerastať aj cez asfalt. Niektorí pestovatelia majú vyhĺbený kanál okolo porastu a tam pravidelným rezom zabraňujú vodorovnému rozrastaniu podzemkov.

     Prvý rok musíme rastliny pravidelne polievať množstvom vody asi 25 mm za týždeň (25 l na m2). V tomto období rastie bambus pomaly. Mladý porast sa neodporúča hnojiť, lebo najmä vplyvom dusíka, by vytvorená biomasa "vyzrela" nedostatočne a ľahšie by sa poškodila vplyvom mrazov. Najlepšie im vyhovuje kyslá, priepustná a vlhká pôda (ťažkú, zabahnenú pôdu neznesú). Vzhľadom na veľkú druhovú rozmanitosť bambusov, nároky jednotlivých druhov sa môžu značne líšiť. Majú rôzne nároky aj na svetlo a zvyčajne platí, že horské druhy sú polotieňomilné (rody Sasa, Fargesia atď.) a ostatné sú svetlomilné a polotieňomilné (rody Phyllostachys, Semiarundinaria, Fargesia atď.). S dobre založeným porastom je málo starostí. Rastliny od 2 až 3 roku rastú rýchlejšie a občas je vhodné pôdu prihnojiť organickými hnojivami. Na tento účel je najvhodnejší slepačí trus, bez semien burín, miešaný so slamou alebo s drevenými pilinami. Umelé hnojivá aplikujeme len opatrne, lebo väčšina bambusov je citlivá na soli.

     Nežiadúcemu kvitnutiu, po ktorom by rastliny uhynuli, je možné zabrániť odrezaním stebiel nesúcich kvetenstvo. Niekedy cez zimu im môžu zožltnúť listy. V takom prípade sa na začiatku jari odrežú všetky nežiadúce staré steblá. Niektorí pestovatelia odporúčajú odrezávať všetky steblá staršie ako 4 roky. Porasty z podzemkov regenerujú veľmi dobre. (Pozor! Strnisko po bambuse je pevné a pichľavé a pri nepozornosti môže spôsobiť vážne poranenia).

     Bambusy sú poškodzované najmä hlodavcami, z drobných škodcov sa občas objavujú vošky. Z chorôb sa môžu vyskytovať hrdze.

     V minulosti sa najčastejšie pestoval Phyllostachys viridi-glaucescens. Je to vysokohorský druh zo Strednej Číny a dosahuje výšku 2 až 5 metrov. Má tmavozelené listy s modrým nádychom. Vyžaduje vlhké, chránené miesto a pôdu bohatú na živiny. V zime, najmä keď je málo zrážok, mu môže časť listov zaschnúť. Z tohoto rodu sa na chránených miestach dajú ešte pestovať Phyllostachys aureosulcata, Ph. aurea, Ph. angusta, Ph. decora, Ph. viridis, Ph. flexuosa, Ph. bissetii, Ph. congesta, Ph. nuda, Ph. vivax, Ph. propinqua, Ph. nigra (má čierne steblá), Ph. nidulana a Ph. pubescens (má plstnaté výhonky). Niektoré druhy majú aj kultúrne odrody, ktoré sa vyznačujú neobyčajnou krásou, napr. Ph. nigra "Hale", "Bory(ana)", "Henon(is)", "Megurochiku", "Punctata", Ph. viridis "Houzeau", "Robert Young", "Sulphurea", Ph. aureosulcata "Harbin", "Spectabilis", "Aureocaulis" a i.

     K obľúbeným druhom patria aj zástupcovia rodu Sasa. Sasa pumila tvorí nižší, 30 až 60 cm vysoký porast v riedkych lesoch Japonska. U nás sa mu darí v polotieni a na brehoch vôd, pôda by mala byť ľahká a výživná. Počas suchých zím môže niekedy zhodiť listy. Z ďalších zástupcov tohoto rodu odporúčame pestovať Sasa senanensis, S. pygmaea, S. tesselata (dlhé, zúbkaté listy), S. palmata (veľké, široké listy), S. disticha (max. výška okolo 25 cm), S. veitchii a Sasa variegata (ozdobné, bielo pásikované listy).

     Pseudosasa japonica je svetlomilný až polotienny druh. Má tmavozelené listy a narastá do výšky asi 2 až 3 metrov. Z ostatných druhov sú v miernom pásme Európy najviac rozšírené veľmi odolné Fargesia murielae (syn. Sinarundaria murielae) a Fargesia nitida (syn. Sinarundaria nitida). V poslednej dobe sa rozširujú aj Shibataea chinensis, Sh. kumasaca, Sh. lancifolia, Arundinarea gigantea, A. anceps, A. pumila, Semiarundinaria fastuosa, Sasamorpha borealis, Pleioblastus variegatus a P. simonii. Sortiment môže obohatiť aj juhoamerický popínavý druh Chusquea culeou z Chile.

     Väčšina bambusov je veľmi užitočná a prebytok stoniek, listov či celých výhonkov je možné využívať na priemyselné účely, na kŕmenie zvierat či priamo v kuchyni na prípravu niektorých jedál.

     Hoci bambusy sa dajú pomerne ľahko rozmnožovať, stále je ich deficit na našom trhu a záhradníctva sa nešpecializujú na dopestovanie priesad.

     Ešte jedna dôležitá poznámka. Keďže bambusy majú vysoký invázny potenciál, najmä pozdĺž pobrežných biokoridorov, nikdy ich nevysádzajte do voľnej prírody!