Kultivácia tropických druhov orchideí v bytových podmienkach

     Je veľa vecí, ktoré sú všeobecne považované za skutočnosť, no pravda je úplne inde. Jednou z nich je aj údajná náročnosť pestovania orchideí v amatérskych podmienkach v byte. Krása a krehkosť kvetov týchto rastlín vyvoláva fikciu náročnosti ich prežitia skôr z podvedomia. Pre ich úspešné pestovanie postačí dodržať pár základných podmienok a samozrejme je potrebný cit (pozor, cit pre rastlinu neznamená udržiavať ekologické faktory v maximálnych hodnotách, ale v optime, ktoré neznamená čo najvyššiu vlhkosť, ... ale skutočné optimum je niekde v strede).

     Najvýraznejšie rozdiely v podmienkach orchideí medzi skleníkovou a bytovou kultúrou sú vo vzdušnej vlhkosti. Vyššia relatívna vlhkosť vzduchu je pre rast týchto tropických druhov potrebná, ale, až na pár výnimiek, nie je nevyhnutná. V letnom období postačuje štandardná vlhkosť, v zime je splnenie tejto podmienky zložitejšie, ale napokon ani v domovine nemajú stále obdobie vlhka. Zdravá rastlina si dokáže úspešne poradiť aj s nízkou vlhkosťou v zime. A to je aj pointa úspešnej kultivácie orchideí v bytových podmienkach - zdravá a vitálna rastlina, pestovaná tzv. "na tvrdo". Rastliny s poškodeniami, alebo stagnujúce v raste majú za oknom len malú šancu na prežitie, preto je vhodné mať v pohotovosti zvláštnu vitrínu s umelým osvetlením na prípadnú regeneráciu rastlín, ktoré si to chceli so životom rozmyslieť. Nízka vzdušná vlhkosť je, na druhej strane, paradoxne, výhodou. Najväčším problémom skleníkovej kultivácie orchideí sú hubové ochorenia rastlín. Najnebezpečnejšie sú mokré hniloby, ktoré sú problémom aj pre skúsených profesionálov. Huby sa pri nízkej vlhkosti menej rozvíjajú, horšie rozširujú a pri malom počte rastlín na okne sa dajú rýchlo lokalizovať a teda majú relatívne malú šancu na zdecimovanie kultúry, čo sa v skleníku rozhodne nedá tvrdiť ani pri najkvalitnejšej starostlivosti. V určitom kompromise môžu za oknom kvitnúť aj tie vlhkomilnejšie druhy, napr. rodu Paphiopedilum! Čo s týka mladých jedincov, pre tých je vhodné skonštruovať vitrínu so skleneným dnom a stenami z tenkej fólie. Sklo na stenách nie je, v tomto prípade, vhodným materiálom, lebo sa v letných dňoch pri intenzívnejšom slnečnom ožiarení výrazne prehrieva, čo rastlinám škodí. Navyše, jednoducho upevnená fólia cez otvory pozvoľna odvetráva a po čase, keď sú rastliny odrastené, ju jednoducho odstránime.

     Substrát je v kultúre orchideí dôležitý faktor. Keďže sa jedná o epifytické druhy, musí byť substrát vzdušný. Pre niektoré rody (Cymbidium, ...) postačí substrát zložený zo zotletej kôry, bežne predávaný v záhradkárskych predajniach, prípadne do neho môžeme pridať sekaný molitan (2:1). Ale pre väčšinu druhov je vhodný substrát oveľa vzdušnejší. Skladá sa z drvenej kôry (40-70 %), najlepšie dubovej, prípadne topoľovej, menej vhodná, aj keď ľahko dostupná je borovicová kôra. Ďalšími zložkami (po 10-20 %) sú drevné uhlie, molitan, sušený rašelinník, ihličie, keramzit, kokosové vlákna, ... drvený polystyrén nie je potrebný, aj keď ho niektorí pestovatelia používajú, nevhodná je rašelina (okrem preosiatych hrubých vlákien). Všetky prísady sú nasekané na hrubé kusy, priemerne 2-4 cm. Čím je substrát hrubší, tým neskôr je potrebné rastlinu znovu presadiť. Keďže na presádzanie sú orchidey ako pomaly rastúce rastliny citlivé a po presadení určitý čas stagnujú v raste, je teda z tohto hľadiska vhodnejší hrubší substrát. Na druhej strane, v jemnozrnnejšom substráte rastliny rýchlejšie zakorenia, keďže ten, v prvých fázach zakoreňovania, čerstvo po presadení, dostatočne udržuje vlhkosť, viac ako hrubozrnný substrát. Vhodným kompromisným riešením je zo zmesi vybrať jemnejšie časti pre menších jedincov, ktoré presádzame častejšie (raz za 1-2 roky) a hrubé častice pre odrastené rastliny, ktoré presádzame po viacerých rokoch. Presádzame koncom jari alebo v lete, hlavne nie počas kvitnutia. Ako pestovateľské nádoby používame plastové kvetináče s veľkými otvormi v dne a na bočných stenách kvetináča, v jeho dolnej časti. Spodnú, asi 3 cm hrubú vrstvu tvorí hrubozrnný keramzit. Potom jednou rukou pridržujeme rastlinu a druhou prisýpame substrát. Najskôr sa snažíme vkladať veľké kusy kôry a drevného uhlia, postupne k vrchnej časti profilu vyberáme jemnejšiu frakciu, teda rozdrvené časti rašelinníku či kokosové vlákna. To preto, aby bol substrát čo najviac prevzdušnený hlavne v spodnej časti nádoby a aby dostatočne držal vlhkosť aj vo vrchných vrstvách. Asi 1 cm pod povrch zapracujeme niekoľko granúl 6-mesačného hnojiva Osmocote, ich počet odhadujeme podľa polovičnej koncentrácie, v porovnaní s návodom. Substrát, ktorý sme si v minulosti pripravili do zásoby, by mal byť prechovávaný v suchom stave. Do suchého substrátu aj sadíme. Prvú zálievku urobíme po niekoľkých dňoch (1-3) zhora, ale tak, aby sme nepokropili listy, hlavne aby sa voda nedostala do stredu listovej ružice. Čerstvo presadená rastlina má dočasne zníženú imunitu voči hubovým chorobám, pre ktoré sa najjednoduchšie dovnútra rastliny dostanú cez miesto, kde je povrch najmenej chránený, teda vegetačný vrchol a voda v týchto miestach môže tento proces indukovať. To je aj dôvod, prečo ďalšie zálievky robíme podmokom. Medzi jednotlivými zálievkami môže substrát presychať, orchidey majú niektoré prispôsobenia sukulentov, takže jeden alebo dva týždne bez vody silná rastlina zvládne veľmi dobre. Naopak, stále premokrenie je jednou z častých chýb amatérskeho pestovania. Nepravidelná zálievka rastliny otužuje a stávajú sa silnejšími. Závlahová voda by nemala obsahovať veľa minerálnych látok. Zvýšený obsah vápnika vo vode skôr znehodnotí substrát. Preto je vhodné vodu niekoľko (5-10) minút variť, prípadne používať dažďovú alebo destilovanú vodu. Technická destilovaná voda, rovnako aj dažďová z oblastí priemyselne znečistených, sú nevhodné. Teplota závlahovej vody by mala byť takmer rovnaká ako teplota okolia. Zálievka výrazne chladnejšou vodou zvyšuje riziko napadnutia rastliny patogénmi. Zalievame zavčasu ráno, v lete je možné zalievať neskoro večer.

     Kvetináče postavíme do veľkých plochých nádob, najvhodnejšie sú asi 5 cm vysoké "akváriá", s rozmermi totožnými s rozmerom parapetu alebo pestovateľského priestoru. Voľná vodná hladina čiastočne zvyšuje vlhkosť vzduchu a jedna nádoba uľahčuje manipuláciu a zálievku. Zároveň v takejto nádobe môžeme rastliny rozmiestniť efektívnejšie ako v jednotlivých miskách.

Niekedy vyrastú defektne tvarované kvety, nejedná sa však o závadu.
Deformovaný kvet rastliny rodu Phalenopsis, jedného z najvďačnejších druhov.
Pestovateľské chyby

     Mnohé chyby, ktorých sa začínajúci pestovatelia dopúšťajú, pramenia z pestovateľských "rád" propagovaných v rôznych médiách. Tieto údaje pochádzajú najčastejšie z iných pestovateľských pomerov (skleníkových podmienok, prípadne klimatických podmienok iných krajín) a prax ukazuje, že rastlina sa správa inak aj na inom okne v tej istej miestnosti, takže akékoľvek zovšeobecnenia je treba brať z rezervou a všetky údaje prehodnotiť podľa konkrétnych možností. Niektoré "rady" však pochádzajú aj zo zdrojov, ktoré, jemne povedané, nie sú dostatočne fundované.

     Jedným z omylov je zvyšovanie vzdušnej vlhkosti občasným rosením listov. Negatív tejto techniky je oveľa viac ako jej pozitív. Voda na listoch je vstupnou bránou pre hubové ochorenia. Pokiaľ zasiahne kvet, takmer s istotou sa na ňom objavia hnedé škvrnky botritídy. Na listoch rastliny sa usadzujú soli vyzrážané z vody, čím sa upchávajú prieduchy a vcelku sa povrch listu degraduje. Kvapky vody na liste sa správajú ako šošovky, takže sa počas slnečného a horúceho dňa môže pokropený list ľahko spáliť.

     Ďalšou, často propagovanou "radou" je údajná tieňomilnosť orchideí. Áno, v skleníkových podmienkach je vhodný polotieň, ale takejto hustote ožiarenia zodpovedá plné svetlo v byte. Aj keď sú v polotieni prírastky viditeľne väčšie, neznamená to, že rastlina je silnejšia, skôr naopak. Čo sa týka osvetlenia, je vhodnejšie odkloniť sa od optima smerom k zvýšeniu osvetlenia ako naopak. Postupné zväčšovanie listov nie je na prvý pohľad tak výrazné ako za nižšieho osvetlenia, ale listy sú pevnejšie, hrubšie, na rastline zostávajú dlhšie a znesú aj nižšiu vzdušnú vlhkosť, čo potrebujeme dosiahnuť. Z praxe sa najviac osvedčilo umiestniť kultúru na okno orientované na juhozápad.

     Jednou z oblastí možných chýb je rez kvetov. Niektorým pestovateľom je "ľúto" odrezať nádherný kvet z rastliny, ale keby tak urobili, rastline pomôžu. Dlhodobé kvitnutie, hlavne mladú rastlinu, mierne vysiľuje. Zdravej rastline však nerobí problém "dokvitnúť" až do konca. Rez robíme čistým ostrým nožom. Niektorí pestovatelia nôž pred každým zarezaním opaľujú nad plameňom, v snahe predísť prípadnému rozšíreniu hubovej choroby. Podľa môjho názoru je lepšou ochranou rezať kvetnú stopku vo väčšej výške nad listovou ružicou a kým infekcia prenikne dovnútra rastliny cez zostávajúcu časť stopky, táto kvetná stopka postupne zaschne.

     Doba rezu je limitovaná dobou, v ktorej chceme niekoho potešiť. Tak nech to rastie!