Cyperus papyrus


(literárne údaje)     Kultivácia: Michal Parvanov, 2004


     Rastlina pôvodná vo východnej Afrike, kde rastie v blízkosti veľkých jazier, na brehoch Nílu. Rastie aj v Zimbabwe a na ostrove Madagaskar. U nás sa zriedka pestuje ako okrasná rastlina.

     Je to trvalka, ktorej dlhé, priame, čiarkovité, 2-4 m dlhé listy vyrastajú s plazivého podzemku. Sú v trsoch spolu s bezkolienkatými stonkami. Kvety sú drobné, usporiadané do dvojradových kláskov, dlhých asi 6 mm. Plodom je trojboká nažka.

     Zo stoniek tohto druhu sa vyrábal papyrus, jeden z predchodcov dnešného papiera, už v 4. tisícročí pred nl. Steblo sa pozdĺžne rozrezalo, odstránila sa povrchová, tuhá vrstva a ďalšie vrstvy sa ukladali tesne vedľa seba, narezané na tenké prúžky. Ďalšie vrstvy sa ukladali priečne na predchádzajúcu vrstvu, až kým sa nedosiahla potrebná hrúbka. Prúžky sa natierali pšeničným lepidlom (škrobom), valcovali a lisovali. Keďže obsahujú sladkú šťavu, spoja sa do súvislej pevnej látky, ktorá sa následne hladila a sušila. Takto vzniknutý "papier" bol veľmi trvanlivý. Písalo sa na ňom atramentom vyrobeným z vody, olejových sadzí a arabskej gumy. Popísaný papyrus sa zvinoval a balil do plátna potretého živicou, ktorý ho chránil pred vlhkom.

     Podzemok, ktorý je dužinatý a obsahuje pomerne dosť škrobu, bol v starom Egypte upravovaný na rôzne pokrmy.

Kultivácia
     Kultivácia papyrusu je v porovnaní s inými druhmi šáchorov náročná. Pestuje sa vo veľkej nádobe ø 60 a viac cm, bez otvorov v dne, najlepšie z pevného plastu. Substrát tvorí humózna zmes s veľkým podielom rašeliny (60 %), iných organických zemín, napríklad listovky, mačinovky, ... (40 %), kvôli odľahčeniu je možné pridať perlit (do 10 %). V substráte by nemalo byť veľa nerozložených rastlinných zvyškov, ani ílovitých častíc. Nádoba je substrátom naplnená asi 10 cm pod okrajom. Vodná hladina siaha až takmer po okraj, teda podzemná časť rastliny ja úplne zaplavená pod vodou. Vyhovujú mu teplotné a svetelné podmienky temperovaného skleníka, teda v lete rozptýlené svetlo a vyššia relatívna vlhkosť vzduchu. Prežije aj letnenie vonku, ale listy sú krátke, rýchlo zasychajú a rastlina nepôsobí tak elegantným ani tak zdravým dojmom. Skutočné problémy nastávajú v zime. Vtedy vyžaduje maximum možného osvetlenia a nie príliš vysokú teplotu. Stačí 15 - 20° C. Pri vyššej teplote a "bytovom" osvetlení staršie, v lete vyrastené listy postupne odumierajú, nové listy sú slabé, hlavne v spodnej časti sa prehýnajú, lámu a neskôr aj zahnívajú. Vtedy sa odohrávajú preteky s časom, či je rastlina dostatočne silná a vydrží až do doby, kedy ju bude možné vyniesť von, na priame svetlo. V zime môžeme znížiť hladinu vody, substrát by však mal byť sústavne mokrý. Množíme výsevom semien do zmesi rašeliny a perlitu. Výsevná nádoba stále stojí vo vode a počas klíčenia je potrebná vysoká relatívna vlhkosť vzduchu (80 - 100 %). Je vhodné vysievať na jeseň pod umelé osvetlenie. Na jar semenáčiky presadíme jednotlivo do väčších nádob (min. ø 20 cm).