Dahlia

     Rod Dahlia zahŕňa asi 18 druhov, ktoré rastú vo vyššie položených oblastiach Mexika. Ako záhradné rastliny boli georgíny známe už v ríši Aztékov, kde sa dokonca pestovali aj niektoré kultivary. Do Európy sa prvé druhy dostali v roku 1790. Začiatkom 19. storočia boli postupne získavané semená ďalších druhov, ktoré boli využívané na hybridizáciu. Už v roku 1836 mal pestovateľ a šľachtiteľ - amatér P. Turek zhromaždených 1142 vlastných klonov a kultivarov z celého sveta. Na podnet P. Hurdálka sa konala 14. septembra 1837 Slávnosť georgín. Tento deň bol monumentálnym počiatkom slávy georgín v našej geografickej oblasti. Po smrti P. Hurdálka v roku 1847 pestovanie tejto kvetiny pozvoľna upadalo. V roku 1872 však bola do Holandska dovezená z Mexika jedna jediná hľuza zvaná Dahlia juaresii, ktorá obnovila slávu georgín vo svete. Išlo o šarlátovo červený kultivar pripomínajúci kvet niektorých kaktusov. Táto jediná rastlina, ktorá bola neuveriteľne rýchlo premnožená a rozšírená do všetkých svetadielov, dala základ novej, doteraz najdôležitejšej skupine takzvaných kaktusovitých georgín. Od začiatku 20. storočia sa obnovuje pestovanie georgín aj u nás. Súčasný smer šľachtenia na celom svete sa prednostne zameriava na nižšie, bohato kvitnúce typy s drobnejšími kvetnými úbormi, ktoré sa dajú využiť najmä sadovnícky. Pre záhradkárov i záhradníkov sú naďalej v sortimente zachovávané štandardné veľkokveté kultivary vhodné na rez a väzbu. V súčasnosti poznáme niekoľko tisíc kultivarov georgín. Medzi najväčších producentov patrí Holandsko, Austrália, Belgicko, Francúzsko, Japonsko, Nemecko, Nový Zéland, USA a Veľká Británia. Každá z týchto zemí produkuje ročne milióny hľúz georgín.

Opis

     Zásobným orgánom georgín je členitá hľuza tvorená jednou až desiatimi samostatnými hľuzami, ktoré vyrastajú z bazálnej časti stonky. Primordiá rastových vrcholov sú umiestnené iba na stonkovej časti hľuzy, nie na jednotlivých hľuzách. Z hľuzy vyrastá väčšinou niekoľko rozvetvených stoniek, ktoré sú už od bázy olistené. Listy sú zafarbené rôzne zeleno až purpurovo. Súkvetia - úbory - vyrastajú na stopkách jednotlivo. Vegetáciu končia s príchodom mrazov. Hľuzy nie sú mrazuvzdorné. Podľa tvaru kvetných úborov sa kultivary zaraďujú do skupín:

     Jednoducho kvitnúce
     Anemonkovité
     Náhrdelníkovité
     Pivonkovité
     Dekoračné
     Pompónkovité
     Kaktusovité
     Rozmanitosti

Kultivácia

     Hľuzy georgín sa vysádzajú koncom apríla až začiatkom mája na plné slnko do stredne ťažkej pôdy s dostatočnou zásobou vápniku. Musia byť zakryté cca 10 cm vrstvou pôdy. Pri plytkej výsadbe môžu byť "krčky" hľúz poškodené neskorými jarnými mrazmi, po čom rastlina odumiera. Neznášajú zamokrenie, ťažké pôdy, zatienené stanovisko, prebytok dusíku v pôde a hustú výsadbu. Pri vyšších, solitérne vysadených rastlinách, sa doporučuje vo výške 50 - 60 cm priviazať stonky ku kolíku. Odkvitnuté kvety odrezávame, pôsobia nevzhľadne. Hľuzy sa vyberajú asi týždeň po zmrznutí všetkých listov, predčasný zber je nevhodný. Po zbere ich umiestnime do suchej miestnosti, kde dosychajú, inak by podľahli hnilobným procesom. Skladujeme ich pri teplotách od 0 do 10° C. Pri výseve vyklíči z 25 g osiva 1000 rastlín. Vysievame vo februári až apríli do skleníka alebo pareniska. Vylíčia pri teplote 18° C za 7 - 14 dní. Na následnú kultiváciu postačí teplota 12 - 16° C.