Vanilla planifolia


(literárne údaje)     Kultivácia: Michal Parvanov, 2004


     Vanilka pochádza z pobrežných oblastí tropickej Ameriky. V súčasnosti sa pestuje takmer vo všetkých tropických oblastiach, hlavne v južnom Mexiku a na východoafrických ostrovoch.

     Vanilka je popínavá rastlina, stonka je valcovitá, kolienkatá, s množstvom vzdušných koreňov, vyrastajúcich z kolienok. Listy sú striedavo postavené, dužinaté, dlhé až 25 cm a široké 5 cm. Kvety sú žltozelené. Zo šiestich okvetných lístkov je jeden lístok vnútorného kruhu premenený na nektárium. Plodom je 16 - 30 cm dlhá tobolka, ktorá obsahuje kašovitú, výrazne aromatickú hmotu, s niekoľkými tisícami drobných semien. V zrelosti tobolka puká na dve časti.

     Vanilka sa pestuje z odrezkov. Potrebuje teplé, vlhké podnebie a humóznu pôdu. Pre rast potrebuje oporu. V domácom prostredí ju opeľujú včely z rodu Melipona, v kultúre je potrebné umelé opelenie. Prvé plody vyrastajú asi v treťom roku rastu. Zberajú sa, keď majú žltú farbu. Následne sa fermentujú a sušia. Až fermentáciou získavajú charakteristickú čiernu farbu a príjemnú vôňu. Usušené plody vanilky sa pred transportom na trh v niektorých krajinách natierajú olejom, aby nevysychali a nelámali sa.

Kultivácia
     Kultivácia vanilky je podobná ako kultivácia tropických epifytov, výrazne odlišné sú len veľké nároky na priestor. Vanilka obrastie celú, niekoľkometrovú stenu skleníka, preto je kultivácia v byte problematická, nie však nemožná. Pestujeme ju vo väčšej plastovej nádobe ø min. 20 cm. Substrát je zložený z kusov kôry, najlepšie dubovej, molitanu, keramzitu, perlitu a hrubých vlákien z rašeliny. Môže obsahovať aj slabo rozloženú listovku, ihličie, odumreté listy papradí, ... Spodné 3 - 4 cm v nádobe tvorí keramzit. V tom prípade môže nádoba stále stáť vo vode. Závlahová voda by mala byť mäkká. Vysoké množstvo solí, najmä vápenatých, prispieva k rýchlejšiemu znehodnoteniu substrátu. Hnojíme na jar pomaly a dlhodobo pôsobiacim hnojivom, napríklad 6 mesačným Osmocote v polovičnej dávke. Nádobu postavíme na okraj okenného parapetu, aby sa mohla ťahať po okraji okna. Je vhodná juhozápadná expozícia. Presádzame raz za niekoľko rokov. V prípade napadnutia rastliny hubovou chorobou sa nejedná o tak vážny problém ako u iných tropických orchideí. Rastlina si dokáže zahnívajúcu časť "amputovať", teda choroba od určitého článku stonky už nepostupuje ďalej (samozrejme, pokiaľ je rastlina v dobrých podmienkach) a po čase sa napadnutá časť oddelí. Kvitne až po dosiahnutí väčších rozmerov, minimálne 3 m.