Mexické kontrasty


Ján Mezey, 2002


     Prológ: Presne pred desiatimi rokmi som začal pestovať kaktusy...

     Obrovská krajina s obrovskými kontrastmi. Medzi Tichým a Atlantickým oceánom sa rozprestiera 31 štátov (plus Distritio Federal, územie hlavného mesta) na ploche takmer 2 mil. km2, ktoré obýva 75 mil. obyvateľov. Náhornú plošinu (Gran Altiplanicie Mexicana) s priemernou nadmorskou výškou nad 2000 m ohraničuje na východnom pobreží Sierra Marde Oriental s celkovou dĺžkou takmer 800 km. Pohorie leží prevažne na vápencovom základe. Najvyššie vrcholy dosahujú výrazne za hranicu 3000 m.n.m. Na mnohých aj takto vysokých miestach rastú kaktusy. Kým severná časť pohoria má skôr arídny charakter s nízkymi zrážkami (200 mm), časť južná je skôr tropická so zrážkami aj 500 mm, ktoré spadnú prevažne v mesiacoch máj-august. Letné teploty sa vyšplhajú často až k hranici 50° C, kým zimy sú v niektorých prípadoch taktiež extrémne (na severe -10 až -15° C).

     Na Západnom pobreží sa rozkladá Sierra Madre Occidental, dosahujúca priemernú nadmorskú výšku 2200 m a jednotlivé vrcholy aj 3000 m pripomínajúce americký Klondike. Kým východnému pohoriu dominovali vápence, tu sú zriedkavé a hlavnou horninou je žula a kremeň. Teploty dosahujú v lete aj 40° C. Zrážky sú zachycované západnými svahmi pohoria a ich ročný úhrn činí 600-800 mm. Takmer 90 % spadne v období mesiacov máj-október. Juhu Spojených štátov mexických dominuje masív Sierra Madre del Sur s dĺžkou cca 1100 km. Najvyššie vrcholy dosahujú nadmorskú výšku 3000 m. Teploty sú v lete okolo 35° C, kým v zime zriedka klesajú pod bod mrazu. Teploty, ako aj zrážky sú závislé na nadmorskej výške. Ročný úhrn predstavuje od 500 do 1000 mm.

V závislosti od nadmorskej výšky je Mexiko rozdelené na nasledujúce klimatické pásma:
Nadmorská výška
Španielsky názov
Priem. roč. teplota
Charakteristika
do 800 m n. m.
tierra caliente
cez 23° C
horúca a vlhká
do 1700 m n. m.
tierra templada
17-23° C
mierna
do 4500 m n. m.
tierra fria
pod 17° C
chladná
nad 4500 m n. m.
tierra helada
 
mrazivá

     Územie centrálneho Mexika je tvorené už spomínanou náhornou plošinou (Gran Altiplanicie Mexicana). Podnebie je typicky vnútrozemské s minimom zrážok, ktorých väčšinu zachytia masívne pohoria na západe, východe a juhu. Ročný úhrn zrážok je okolo 200-400 mm. Teploty sú v lete zabijácke a vystupujú vysoko nad 40° C, kým v zime sú tiež na niektorých miestach extrémne a to až mínus 15° C.

     Práve do tohto územia smeruje väčšina kaktusárskych expedícií, pretože tu rastie väčšina kaktusov, ktoré my mexikofilovia pestujeme. Známe sú terény v okolí hlavného mesta a to najmä centrálne štáty Hidalgo, Queretaro, Puebla, San Luis Potosí, Guanajuato a Zacatecas. Patria medzi "povinné" štáty tzv. "klasického Mexika". Sever plošiny je chladnejší a vyšší a dominujú mu, tak ako aj môjmu srdcu najmä štát Coahuila, ďalej Nuevo León a Tamaulipas.

     Severozápad Mexika je už kaktusármi menej navštevovaný, taxónov tu nie až tak hojne ako v centrálnych oblastiach, ale je tu vždy čo pozerať. Patria sem najmä púštne štáty Chihuahua a Sonora. Zaujímavé sú aj pobrežné štáty Sinaloa a Nayarit s Tichým oceánom ako balzam pre ubolené nohy z vysokých kopcov západnej Sierry. Južnému Mexiku dominuje z kaktusárskeho hľadiska štát Oaxaca.

     Nemenej zaujímavý, aj keď trocha vzdialený od hlavného mesta je ostrov Baja California a priľahlých cca 2500 ostrovčekov s celkom osobitou xerofytnou vegetáciou a priemernými zrážkami okolo 120 mm.

     Literatúra: Mazel, B.: Výskyt a rozšírenie mexických kaktusov, Aztekia 10/1987