Eukalyptus

     Gigant medzi gigantami. Takto by sa čo najkratšie dala charakterizovať najvyššia listnatá rastlina, eukalyptus. Typická austrálska drevina z čeľade Myrtaceae bola európskym okom prvý krát uvidená pred vyše 200 rokmi a prvé eukalypty boli vysiate v Anglicku v roku 1777. V Austrálii tvoria tri štvrte lesných porastov. Takmer všetky druhy sú robustné, vždyzelené stromy, okrem niekoľkých púštnych a vysokohorských druhov. Dorastajú do výšky okolo 100 m, najvyšší mal údajne 156 m. Najvyšším druhom je Eucalyptus amygdalina. Druhy aridných oblastí a vysokohorské druhy dorastajú len 1-3 m. Tie vysokohorské, rastúce v Tasmánii, sú však odolné voči mrazu a preto by sa v teplejších oblastiach mohli postupom času pestovať aj v našich záhradách. Máloktorý z vysokých druhov znesie teploty pod -8° C.

     Okrem úctyhodnej výšky vynikajú aj rýchlosťou rastu, ktorá u mladých jedincov dosahuje hodnoty až 4 - 5 m ročne. "Les" teda môžu vytvoriť už päťročné stromy. Drevo získava na kvalite až v 25 - 30 rokoch života stromu, ktorý už v tom veku rastie pomalšie. Má vysoký obsah živičnatých látok a trieslovín, je veľmi kvalitné, pevné a odolné voči vode, rozkladu i škodcom, čo je, vzhľadom na rýchly rast eukalyptu až paradoxné. Taktiež má peknú kresbu.

     Nielen tieto vlastnosti robia z eukalyptu hospodársky významný druh. Koreňová a vodivá sústava eukalyptov je veľmi výkonná. Ich prirovnávanie k čerpadlám je adekvátne. Kto vie, kde a ako vzniklo prirovnanie "rastie ako z vody." V niektorých oblastiach sa eukalypty dosť nešťastne vysádzajú na vysušovanie močiarov. Močiar vysušia a ďalej sa môžu šíriť ako invázne druhy, čím narúšajú pôvodnú druhovú skladbu. V niektorých oblastiach sa im darí lepšie ako v domovine.

     Najznámejším produktom eukalyptov sú vonné silice. Ich liečivý účinok je do istej miery univerzálny. Používajú sa ako prostriedok proti astme, bronchitíde, katare horných dýchacích ciest, pri zápalových ochoreniach a hypertenzii. Uplatnenie nachádza pri liečení očných a kožných ochorení, brušného týfu, šarlachu a neuralgii. Vo veterinárstve pri zápale mliečnych žliaz, brucelóze, parafyte a na liečenie hnisavých rán. Využíva sa i v parfumérii a potravinárstve. Jeho aromaterapeutické účinky sú nezanedbateľné. Hlavnou zložkou eukalyptového oleja je cineol (eukalyptol) C₁₀H₁₈O. Olej sa z listov získava lisovaním, no uvoľňuje sa i samovoľne. Niektoré druhy eukalyptov (E. citriodora, E. maculata) majú v mladom veku listy pokryté trichómami, ktoré po podráždení uvoľnia väčšie množstvo silíc do okolia. Prsty, ktoré sa dotkli týchto listov, niekoľko minút príjemne voňajú. Vôňa druhu Eucalyptus citriodora je zrejme najpríjemnejšia a pripomína vôňu citrónov. Eukalyptový olej na vzduchu oxiduje, čím ho zbavuje mikroorganizmov. Oleje pôsobia aj proti otravnému hmyzu, odpudzujú komáre, moskyty, muchy, ...

     Ďalšou zaujímavosťou eukalyptov je listový dimorfizmus. V mladosti sú listy okrúhle až vajcovité, sediace a protistojné, s narastajúcim vekom rastliny sa ich tvar mení na predĺžený kopijovitý, kosákovito zahnutý. Listy sú stopkaté a striedavo postavené. Listy staršej rastliny obsahujú viac éterických olejov, až 4,5 %.

     Zaujímavosť nájdeme na každom orgáne eukalyptu, výnimkou nie je ani kôra. Eukalyptus rastie intenzívne i do šírky, ale povrch kôry sa kmeňu neprispôsobuje. Pravidelne ho "zhadzuje" a tak z kmeňa visia pásy kôry. Kombinácia farieb čerstvo odhalenej novej vrstvy kôry a staršej, ešte neodlúpenej, tvorí typickú, zaujímavú kresbu. Kôra obsahuje až 40 % trieslovín, zvláštne výrastky na kôre, nazývané fortunelle, až 73 %.

     Aj životný cyklus eukalyptového lesa je pozoruhodný, dokonca znie až paradoxne. Semená eukalyptov dozrievajú jeden a pol až dva roky, ale v plodoch zostávajú uzavreté dlhšiu dobu. Keby vypadli skôr, v hustom podraste by nevyklíčili. Ako svetlomilné dreviny by nemali šancu vyrásť. Po čase by eukalypty odumreli, ich telá by spadli do podrastu stromových papradí a les by zanikol. Keby nezhorel. Semená vypadnú až po požiari, ktorý zničí celý les. Eukalyptové oleje sú veľmi horľavé a pásy odlupujúcej sa kôry sa vznietia veľmi rýchlo, čím šírenie požiaru výrazne urýchľujú. Semená spadnú do výživného popola a les sa obnovuje.

     Eukalyptus súvisí aj s austrálskou kultúrou. Didgeridoo, typický hudobný nástroj austrálskych pôvodných obyvateľov, Aborigincov, vznikol z dutého konára eukalyptu, ktorý vyžierajú chrobáky - krasce. A ešte jedna zaujímavosť. Pod eukalyptom blahodárny tieň v horúcom letnom dni nenájdete. Listy totiž obracia hranou k Slnku.