Rastliny bez energie

     Každým dňom musíme vynakladať viac práce na zabezpečenie dostatočného množstva energie pre naše rastlinné kultúry. Z celosvetového pohľadu je stále menej neobnoviteľných zdrojov energie, ktorej náročnosť získania sa bude aj v budúcnosti zvyšovať. Na otázku, prečo nevyužívame obnoviteľné zdroje energie viac, zdvorilo znejúcu odpoveď nepoznám. Nasledujúci text má podať odpoveď na otázku, ako by sme mohli využiť energiu "zadarmo" aj my, pestovatelia rastlín.

     Najjednoduchšie je možné využiť geotermálnu energiu. Keďže nepredpokladám, že by väčšina z nás mohla finančne pokryť niekoľko stoviek metrov hlboký vrt do útrob Zeme, musíme využiť tú časť geotermálnej energie, ktorá je k dispozícii tesne pod povrchom. Hlavne v kultúre subtropických a tých mäsožravých druhov rastlín, ktoré tvoria na zimu hibernaculum, alebo inak redukujú svoj rast z dôvodu zníženej teploty v prirodzených podmienkach, ale neznesú tak nízke teploty, aby mohli byť bez obáv kultivované v exteriéri (Drosera binata, Dionaea muscipula, Cephalotus follicularis, niektoré saracénie, ...). Pred začiatkom je projektová príprava, spočívajúca z úvah nad pestovanými taxónmi, ich počtom a veľkosťou, svetelnou expozíciou, dostupnosťou inžinierskych sietí (hlavne voda a elektrina) i výškou hladiny podzemnej vody. Na základe týchto faktorov som navrhol polohu, veľkosť, hĺbku a tvar pestovateľského zariadenia s najbližšie priraditeľným názvom "parenisko". Dovolím si upozorniť na pár parametrov. Polohu volíme na základe prístupnosti pre nás, vodu a elektrinu, ale aj objektov, ktoré budú parenisko zatieňovať. Riedky tieň ovocných drevín nie je na závadu. Pokiaľ tieto dreviny tienia práve počas najteplejšieho obdobia dňa, je to priam ideálne (nemusíme zatieňovať, ráno, večer a v zime je svetlo maximálne). Tieň budov je však závadou. Od hĺbky, tvaru a veľkosti priamo závisí teplota, aká v parenisku bude. Čím hlbšie, tým v zime teplejšie a v lete chladnejšie. Minimálnu hĺbku odporúčam 1,5 m, vzhľadom na vysokú hladinu podzemnej vody som zvolil túto hodnotu vo svojom konkrétnom návrhu, optimum však vidím v hĺbke 2 m. Väčšia hĺbka spôsobuje prudké zníženie svetelnej expozície. Tvar by mal byť pozdĺžny, aby bola čo najväčšia plocha styku vzduchu so stenami a teda aj výmena tepla. Príliš úzky pôdorys znižuje svetelnú expozíciu podobne ako nadmerná hĺbka. Pri návrhu tohoto parametra berieme do úvahy aj technické riešenie strechy, preto ak som mal k dispozícii pareniskové okná 1,5 x 1 m, zvolil som šírku 2,8 m. Určenie správnej veľkosti a teda dĺžky pareniska sa zdá jednoduché, ale opak je pravdou. Je totiž také príslovie: "Keď sa začne stavať skleník, tak je dobrý, ale kým sa dokončí, tak je malý." A platí to o akýchkoľvek pestovateľských priestoroch. Pri určení veľkosti vychádzame z odhadu budúcich požiadaviek na veľkosť kultúry i druhového zloženia a túto hodnotu vynásobíme minimálne štyrmi. Kým dôjde ku "kolaudácii", bude aj viac rastlín, jedince budú väčšie, musíme predpokladať zvyšujúci sa počet rastlín do budúcnosti a myslieť aj na priestorovú rezervu. Navyše sa v parenisku treba aj pohybovať, čo vyžaduje tiež nemalý priestor. Osobne som násobil štyrmi a bolo to málo. Vnútorný rozmer pareniska je vonkajším rozmerom jeho zastrešenia. Ako materiál na stavbu som zvolil dubové drevo. Okrajové odrezky, určené na palivo, doplnené niekoľkými dvojmetrovými kusmi guľatiny. V konkrétnom momente boli dostupné a je to materiál, s ktorým sa dobre pracuje a z našich druhov driev najviac vydrží. Optimum síce vidím v kamennom múre, ale tak vysoké sociálne dávky u nás nedostávame.

     Na začiatku je kopanie. Veľa kopania. A ešte viac odvážania zeminy. Nie je vhodné kopať hneď celý objem jamy aj s okrajovou rezervou na materiál stien. Počas kopania sa okrajová časť zeminy zosype. S väčšou rezervou počítame na rohoch (30 cm naviac). Po vykopaní jamy vytýčime na povrchu rozmer pomocou lát a stabilizujeme ho.

Vonkajší rozmer pomocných dosiek určuje vnútorný rozmer pareniska
Na dlhšej strane som zvolil dĺžku medzi jednotlivými kolmi 1 m, na kratšej, čelnej strane 1,5 m. Pomocou olovnice som zo značiek, nameraných na latách na povrchu, vytýčil body, miesta vŕtania dier na koly. Vŕtanie bolo dosť obtiažne, keďže v našich podmienkach je v hĺbkach 1,6 m a viac glej s pieskom. Počas vŕtania sme ohli 4 cm rúru, ktorá slúžila ako páka pri vyťahovaní vrtáka (ten ale priamo ťahali ešte dvaja chlapi). Vŕtalo sa do hĺbky 60 - 80 cm. Nasledovalo vrazenie kolov a zasypanie udusanie voľných miest v jamách. Koly na rohoch boli zapílené z dvoch strán, na bokoch boli napoly rozpílené guľatiny, čelá (stred kratšej strany) tvorí z jednej strany zapílená guľatina a sú asi o 25 cm vyššie. Ich dĺžky sa na konečný rozmer skrátili až počas stavby stien. Pokračovalo sa úpravou dreva na steny a ich stavbou. Dosky boli vkladané na vonkajšiu stranu kolov. Spodná vrstva je zapustená asi 10 cm hlbšie ako je spodná úroveň pareniska a bola fixovaná klincami. Ostatné vrstvy fixované neboli, až tá posledná, vrchná, samozrejme na čelných stranách zrezaná v primeranom sklone. Dosky na rohoch vyčnievajú do zeme (striedali sa raz z bočnej a raz z čelnej strany), čo ich stabilizuje proti vtlačeniu dovnútra. Koly, ktoré sú v stredoch stien sú stabilizované proti vtlačeniu dovnútra trámami, ktoré tvoria rozpery. Rozpery sú aj medzi každými dvoma kolmi pozdĺž stien a sú veľmi dôležité.

Pohľad dovnútra pareniska, rozpery v hornej časti záberu
Hlina môže byť z dlhodobého hľadiska považovaná za tekutinu a jej sústavný tlak na steny netreba podceniť. Počas vkladania rozpier boli koly, roztláčané heverom, zároveň fixované v správnej polohe a vzdialenosti. Trám oproti čelným kolom tvorí zároveň sedlo strechy.

Ukotvenie rozpier vlastným tlakom
Od kolov boli ku sedlu pribité laty, podklad pod okná, uľahčujú manipuláciu s ťažkými pareniskovými oknami, keďže tie sa musia ukladať z boku. Nasledovali "kozmetické" úpravy na streche, laty pod okná aj pozdĺž stien, utesnenie škár. Zimnú strechu tvorí dvojitá agrofólia napnutá na drevenej konštrukcii (odkladateľnej) a vrstva pareniskových okien na nej. Ako letná strecha postačuje jedna z nich. Samozrejme, rozmer jedného okna je riešený zvlášť ako často otvárateľná, vstupná časť strechy.

konštrukčný detail
Končím zavedením elektriny na svietenie a poistné vykurovanie v prípade, že som nútený dočasne do pareniska umiestniť teplomilné druhy v chladnom období a vody na polievanie a zahmlievanie. V blízkej budúcnosti plánujem vykopanie a fixáciu chodníka (asi 70 cm, hlbšie už je podzemná voda) uprostred pareniska (môžu tam prezimovať aj vyššie rastliny) a v náväznosti schody dovnútra i náter stien bielym fasádnym Eternexom, čo má zvýšiť hustotu ožiarenia a obmedziť pôsobenie kyslíka v dreve, teda jeho rozklad. V ďalekej budúcnosti plánujem vyvŕtanie úzkej studne so zariadením, ktoré bude pretláčať vzduch cez vodu a ochladzovať parenisko v lete, samozrejme na solárny pohon.

Vlhkosť v zimnom období je až privysoká
Takýto spôsob kultúry je energeticky a teda aj finančne nenáročný, z pohľadu rastlín optimálny. Určite ocenia relatívnu tepelnú stabilitu, v porovnaní s obyčajným skleníkom. V letnom období sú tam ideálne podmienky pre orchidey a iné tropické druhy rastlín, v zime tam pri teplotách tesne nad nulou prezimujú subtropické druhy rastlín, mnohé mäsožravky, napr. saracénie, cefaloty, novozélandské rosičky, mucholapky, darlingtonie aj európske tučnice. Aj keď je počiatočná vynaložená práca vyššia, URČITE sa to oplatí!