Jednoducho na rod Tillandsia

     Tropické druhy epifytických bromélií rodu Tillandsia nie sú až tak zložito pestovateľné ako by sa zdalo. Aj keď väčšina úspešných kultúr tilandsií rastie v tropických skleníkoch, ich pestovanie je možné aj v amatérskych podmienkach. Ako pri väčšine tropických druhov rastlín sa vynára všeobecný predpoklad vysokej náročnosti na relatívnu vzdušnú vlhkosť. Lenže nie sú trópy ako trópy. A nie vždy je v trópoch vlhkosť blízka 100 %.

     Pri kultivácií tilandsií sú dôležité rozdiely vo vzdušnej vlhkosti medzi dňom a nocou. Cez noc, hlavne nad ránom, je relatívna vzdušná vlhkosť (RVV) najvyššia. Vtedy návštevníci trópov prirovnávajú vlhkostné prostredie tilandsií s ich ponorením do vody. Cez deň prudko vystupuje teplota a s ňou klesá RVV na úroveň, kedy sa dá povedať, že je "dosť sucho". Z toho vyplýva, že pri kultivácii tilandsií nie je nutné zabezpečiť stálu a vysokú vzdušnú vlhkosť, ale oveľa dôležitejšie je jej striedanie. V profesionálnych podmienkach v tropických skleníkoch môžeme vidieť rásť tilandsie pri stálej vysokej vlhkosti a darí sa im dobre. Ale aj v týchto priestoroch nie je vlhkosť stabilne vysoká, aj keď jej rozdiely sú menej výrazné. Menšie rozdiely vo vlhkosti medzi dňom a nocou vyhovujú skôr menším semenáčom.

     V praxi môže kultúra tilandsií vyzerať takto: Rastliny sú prilepené vode odolným lepidlom o kusy kôry alebo konáre či koreň viniča, prípadne môžu byť priviazané tenkým drôtikom či tkaninou. Pokiaľ je možné kultivovať ich v tropickom skleníku, večer i ráno ich pokropíme mäkkou vodou. Vyzrážaný vápnik z tvrdej vody na povrchu tela tilandsií obmedzuje vodoregulačnú funkciu šupiniek, pokrývajúcich listy. Raz za určitú dobu (treba odhadnúť a prispôsobiť podľa skúseností) pridáme do vody rozpustené komplexné hnojivo v slabých dávkach. Osvedčil sa napríklad Biostim. V zimnom období znížime dávku hnojiva na stopové množstvo, alebo vylúčime úplne. V zime je takisto lepšie nekropiť večer, ale ráno a aj to nepravidelne. V horúcich letných dňoch je vhodné skleník pritieniť tieniacou textíliou alebo náterom Amaritu či latexu. Ešte vhodnejšie je však počas leta premiestniť kultúru do vonkajších podmienok. Rastliny zavesíme na drôtené pletivo, prípadne suché konáre stromov a celú kultúru zatienime riedkou zelenou tieniacou textíliou. Je dôležité celú konštrukciu i jednotlivé rastliny dôkladne upevniť (raz aj tak príde tak silný vietor, že to celé roznesie).

     Raz za čas (2-5 dní, v dobe letných úpalov aj každodenne) je možné tilandsie na noc ponoriť do vody úplne. Pokiaľ nepridávame hnojivo do vody, ktorou tilandsie postrekujeme, pridáme ho do nádoby, do ktorej ich ponárame. Cez deň je potrebné túto nádobu držať mimo svetla, inak v nej hneď prebujnejú riasy. Pokiaľ sa však ochladí, aj keď len dočasne, túto metódu neprevádzame. (Takisto nesmieme zabúdať ich ráno z vody vybrať!)

Hniloba na druhu Tillandsia caput-medusae vznikla počas ponárania rastliny do vody za chladného počasia
Zima je v pestovaní tilandsií takmer kritickým obdobím. V skleníku sa snažíme ušetriť na každom stupni C, pokiaľ ho nemáme, je to ešte horšie. V tom prípade tilandsie zimujeme vo vitrínach, umiestnených na maximálne exponovanom mieste. V nich je jednoduché držať vyššiu RVV. Postrekujeme len občas a nepravidelne. Nepravidelnosť prísunu vlhkosti vedie k zvýšenej odolnosti rastlín (alebo k úhynu, preto ak je rastlina moc slabá, kropíme pravidelne).

Rozmnožovanie

Tilandsie kvitnú raz za život. Neplatí však to, že po odkvitnutí ihneď odumrú. Počas vývinu a dozrievania plodov sa vytvárajú dcérske rastliny. Ich oddeľovanie od materskej rastliny je nežiadúce a pokiaľ to z nejakých dôvodov chceme urobiť, spravíme to najskôr po odumretí odkvitnutej materskej rastliny. Semená zberáme a vysievame čo najskôr po prasknutí plodov. Výsev je vhodné urobiť na polystyrénovú dosku (za predpokladu, že nemáme možnosť vysiať tilandsie in vitro). Tú vo vodorovnej polohe pokropíme vodou, rozmiestnime na ňu semená a udržujeme v polotieni a RVV blízkej 100 %. Malé semenáčiky sú citlivé na vyschnutie. Prihnojujeme veľmi opatrne, hnojivami vo veľmi slabých koncentráciách. Dôležité je aj vetranie kultúry, zaparené nevetrané prostredie vedie k zahnívaniu.