Choroby a škodcovia mäsožravých rastlín

     Medzi najčastejšie problémy, s ktorými sa na nás obraciate vo svojich listoch patrí ochrana MR proti chorobám a škodcom. V nasledujúcich riadkoch by som Vás teda chcel oboznámiť so svojimi skúsenosťami.

     Prostredie, ktoré si takmer všetky druhy MR vyžadujú, teda vysoká vlhkosť substrátu a vzduchu v spojení s vyššou teplotou vytvára ideálne podmienky pre rast a rozmnožovanie plesní. Pri plesniach saprofytických, ktoré sa vyskytujú na neživom organickom materiále a živé časti rastlín nenapadajú je ich prítomnosť nanajvýš nedostatkom z estetického hľadiska. Situácia sa zásadne mení pri plesniach parazitických, kde hlavne u rodu Drosera sa infikovanie takmer pravidelne končí úhynom napadnutej rastliny. Spôsob ochrany rastlín môžeme rozdeliť na mechanický a chemický.

     Mechanický spôsob spočíva v odstraňovaní napadnutých častí, ako odumretých častí rastlín, ktoré často bývajú ohniskami plesní. U nezasahujúcich svetlomilných Droser je to hlavne vrstva starých listov v spodnej časti ružice. Najlepším riešením je rastliny s príchodom jesene presadiť, pričom odstránime všetky staré, suché listy. Nemusíme sa báť odtrhnúť aj listy, ktoré sú zaschnuté len čiastočne - rastliny znášajú tento zmladzovací zásah vcelku dobre. Časť týchto listov môžeme použiť aj na vegetatívne množenie, ale pomerne zle sa ujímajú, preto sa to vyplatí len u vzácnejších druhov. Rany po odtrhnutých listoch necháme zaschnúť a odstránime aj staré uhynuté korene, potom rastlinu zasadíme do čerstvého substrátu tak, aby "kmienik" po odstránených listoch bol takmer ponorený v substráte. Preventívne môžeme použiť postrek fungicídom, ale o tom až ďalej.

     Najlepšou prevenciou je udržiavať rastliny v čo najlepšej kondícii a dopriať im čím viac svetla, aby pletivá dokonale vyzreli. Podľa možnosti rastliny v uzavretých vitrínach často vetráme, alebo aspoň dbáme o aký-taký pohyb vzduchu vo vitríne.

     U epifytických druhov, hlavne pri rode Nepenthes dbáme o vysokú vzdušnosť substrátu. Klasické súčasti týchto substrátov, napríklad borovú kôru, alebo bukové listy, ktoré môžu byt zdrojom infekcie môžeme čiastočne, alebo úplne nahradiť inertnými materiálmi, napríklad nastrihanou špongiou, kúskami polystyrénu, molitanom, perlitom alebo dreveným uhlím. Fantázii sa medze nekladú. Podiel živého rašeliníka sa ale osvedčil, pretože podľa pozorovaní jeho prítomnosť výskyt plesní znižuje.

     U druhov, ktoré sa pestujú v čistej rašeline, substrát do kvetináčov netlačíme, aby sa v ňom udržalo aspoň trochu vzduchu, prípadne zmiešame rašelinu s perlitom. Podľa mojich skúseností zatiaľ žiadny druh nereagoval na prímes perlitu nepriaznivo. Jeho jediným nedostatkom je, že sa pri zalievaní zhora vyplavuje, preto je povrch substrátu vhodné pokryť pomaly rastúcim druhom rašeliníka, ktorý navyše vytvára pre rastliny priaznivú mikroklímu.

     Niektorí pestovatelia odporúčajú substráty sterilizovať pôsobením vyššej teploty, ale podľa môjho názoru sa tým narobí viac škody ako osohu. Zničí sa tým totiž pôvodná mikroflóra, ktorú každý prírodný substrát obsahuje a ktorá zvyčajne býva v rovnováhe. O to ľahšie môžu takýto substrát znovu kolonizovať všade sa nachádzajúce spóry patogénnych plesní. Či už s týmto názorom súhlasíte, alebo nie, to ponechám na Vás.

     Druhý spôsob ochrany je ochrana chemická. Ešte pred niekoľkými rokmi boli fungicídy u nás pre bežného pestovateľa nedostupné a používali sa rôzne náhrady, napríklad roztok peroxidu vodíka, hypermangánu a podobne. V súčasnosti je aj u nás možnosť obstarať si moderné prostriedky - či už systémové, ktoré pôsobia na celé skupiny plesní, alebo selektívne s účinkom na jednotlivé druhy plesní. Sú to prevažne výrobky na báze organofosfátov, prípadne organických solí ťažkých kovov a väčšina z nich je keď už nie priamo jedovatá, tak aspoň zdraviu škodlivá. Pri ich aplikácii je teda nutné riadiť sa pokynmi výrobcu. Medzi systémové fungicídy patrí napríklad Benlate a Fundazol, medzi selektívne Ronilan, ktorý sa používa proti plesni sivej. Často sa používajú aj prípravky Thiuram a Topsin, hlavne kvôli ich pomernej dostupnosti. Okrem týchto dvoch najčastejšie používam Benlate, ktorý má z fungicídov najnižšiu toxicitu. Odporúčam však občas tieto prípravky striedať, alebo kombinovať, pretože už sa objavujú rezistentné kmene plesní. Podľa mojich skúseností ani prekročenie výrobcom stanovenej koncentrácie fungicídov nepôsobí na rastliny škodlivo. Pri zvýšenom riziku napadnutia postrek opakujeme po niekoľkých dňoch. Časť účinnej látky totiž rastliny vstrebávajú a vodivými pletivami transformujú po celom organizme, kde pôsobí proti ďalšiemu rozširovaniu plesne, prípadne ako prevencia až do ich rozloženia. Doba rozkladu účinnej látky je uvedená na obale prípravku - obyčajne 7 až 21 dní.

     Najvhodnejšia doba aplikácie je večer, alebo neskoro popoludní. Nestriekame rastliny vystavené priamemu slnku v čase poludnia, pretože prudkým kolísaním teplôt v dôsledku postreku by mohlo dosť k ich poškodeniu.

     Ďalšou čeliadkou, ktorá nám môže pripravil nepríjemné chvíle, sú živočíšni škodcovia. U mäsožravých rastlín ich však nieje veľa - doteraz som zistil tri skupiny.

     Listy druhov Pinguicula vulgaris a P. alpina pestovaných v záhrade mi hlavne v daždivých dňoch poškodzovali slimáky. Tie sa však pomerne ľahko dajú zlikvidovať Metaldehydom. Priaznivcom menej drastických metód likvidácie odporúčam spôsob ktorý som získal zo záhradkárskej literatúry. Na miesto výskytu slimákov položte plytký tanierik, do ktorého nalejte pivo. Jeho vôňa priláka slimáky z okolia na "slezinu", na ktorej pijú a pijú, až kým sa neupijú k smrti. Značka penivého moku tam uvedená nebola, otvára sa tu teda široký priestor na experimentovanie. S prípadnými výsledkami ma môžete oboznámiť. Mladé rastliny Pinguicula agnata mi takmer zničili malé hnedé húsenice, ktoré som si priniesol z lesa spolu s machom. Hneď po ich objavení som ich zlikvidoval, pretože našťastie neboli vo veľkej početnej prevahe (celkom 4 kusy). Podľa mojich skúseností sú rastliny rodu Pinguicula najčastejšie poškodzované žravým hmyzom, u iných rodov sa poškodenie touto skupinou takmer neobjavuje.

     Najodolnejším škodcom, poškodzujúcim hlavne rastliny rodu Drosera sú vošky, ktorými ma "obdaroval" jeden známy. Keď sa totiž dozvedel, že pestujem MR, priniesol mi jedného dňa so širokým úsmevom do daru kvitnúcu D. spatulata. Keďže som mu nechcel pokaziť radosť, položil som ju medzi ostatné rastliny do zbierky a nejak zvlášť som si ju nevšímal. Až po niekoľkých dňoch som na súkvetí zbadal celé strapce prilepených vošiek. Súkvetie som hneď odstrihol, ale vošky sa medzitým rozliezli po ostatných rastlinách. Vyskúšal som rôzne insekticídy, ale úplne sa mi ich nepodarilo zlikvidovať doteraz.

     Najprv som rastliny postriekal roztokom Metationu v predpísanej koncentrácii. Časť vošiek síce uhynula, ale takmer všetky zasiahnuté čepele listov v priebehu 24 hodín zhnedli a vyschli, hlavne u trpasličích Droser. Tieto sú na Metation najcitlivejšie - niektoré rastliny uhynuli úplne. Potom som vyskúšal postrek spray prípravkami Pirimor a Actelic, tieto však účinkom podchladenia tiež poškodzujú listy.

     Postrek roztokom práškového Pirimoru mi tiež veľmi nepomohol, pretože je to kontaktný insekticíd - niekoľkým voškám sa stále podarilo zásahu uniknúť a tie potom veľmi rýchlo obnovili pôvodnú populáciu.

     Zatiaľ sa mi najlepšie osvedčila kombinovaná zmes vlastnej výroby. V 2 dl. vody som nechal 24 hodín vylúhoval tabak z 3-4 cigariet, potom som roztok precedil, pridal som štipku fungicídu Orthocid, pár zrniek akaricídu Plictran a niekoľko kvapiek saponátu Pur ako zmáčadlo. Tento "koktail" rozprašujem mechanickým rozprašovačom. Zasiahnuté jedince vošiek do 24 hodín uhynú, pričom rastliny bez ujmy znášajú aj opakované postreky.

     Vošky najčastejšie parazitujú na mladých listoch v strede listovej ružice, kde sú hlavne u trpasličích Droser chránené hustými stipulami a preto je prakticky nemožné zlikvidovať ich jediným, pripadne niekoľkými postrekmi. Ďalej sa s obľubou usadia na vyvíjajúcom sa súkvetí, ktoré opúšťajú až po dozretí plodov. Rastliny poškodzujú cicaním štiav a okrem toho sa na ich výlučkoch ľahko usadzujú rôzne plesne a černe. Zo silne napadnutého súkvetia sa nám podarí zobrať úrodu semien málokedy, pri slabšom napadnutí sa počet semien značne redukuje.

     Pretože v súčasnosti ešte stále nemôžem tvrdiť, že som našiel zaručený spôsob na likvidáciu tohto nepríjemného škodcu, privítam Vaše skúsenosti a postrehy o tejto problematike, ktoré by som zhrnul v niektorej z nasledujúcich brožúr.

Vošky

na rosičke

Drosera

regia

Okrem týchto škodcov je potrebné spomenúť mušky rodu Sciara, larvy ktorých poškodzujú výsevy. Ich výskyt sa dá znížiť častým vetraním výsevov, prípadne popraškom práškového Pirimoru. V mojej zbierke problém s týmto škodcom vyriešila skupina rastlín Byblis liniflora. V hustej spleti jej lepkavých listov postupne uviazli všetky mušky, ktoré sa vyvinuli z lariev a populácia škodcu tak v priebehu niekoľkých mesiacov úplne vymizla.

Toľko moje skúsenosti pri ochrane MR pred chorobami a škodcami. Uvítali by sme príspevok o prípravkoch na ochranu rastlín od pestovateľa, ktorý sa týmto oborom zaoberá profesionálne, hlavne o novinkách na trhu, ich možnostiach nadobudnutia a aplikácie s prihliadnutím na špecifiká mäsožravých rastlín.

Ďalší škodcovia mäsožravých rastlín

Ondrej Števko, Pěstování masožravých rostlin 7/1994

     Keď som v minulom roku písal do brožúry č. 4 príspevok o škodcoch MR, vôbec som netušil, že kolekcia živočíchov, ktorých "pracovnou náplňou" je poškodzovať a ničiť mojich obľúbencov sa tak utešene rozrastie. Objavili sa však ďalšie druhy a tak mi nezostáva nič iné, ako spomenutý príspevok o škodcoch doplniť.

     Veľmi obtiažnym škodcom - hlavne na rastlinách rodu Sarracenia sú puklice (Eulecanium corni), ktorých dospelé samičky vytvárajú eliptické štítky hnedej farby o rozmeroch 3-5 mm x 1, 5 - 2mm. Škodia cicaním na listoch (pasciach). Postrekmi môžeme zničiť iba larvy a mladé samičky, dospelé spoľahlivo chráni už spomenutý štítok, preto ich musíme ničiť mechanicky - zoškrabávaním. Pritom sa spod štítkov uvoľňujú mikroskopické vajíčka, ktoré tvoria základ ďalšieho potomstva, takže ak sa raz tento škodca na rastliny dostane, máme o "zábavu" na dlhší čas postarané. Je vhodné po mechanickom odstránení štítkov aplikovať postrek insekticídom (Metation, Anthio, Karate), ktorý po týždni až 10 dňoch zopakujeme. Snažíme sa, aby účinná látka zasiahla celú rastlinu, pretože puklice sa usadzujú aj na miestach, kde ich možno ťažko zistiť (spodná strana viečka a podobne). U druhu S. leucophylla mi pri silnom premnožení puklice pomohol iba drastický zásah - v zimných mesiacoch som ostrihal všetky pasce a fylódiá až po časť, kde vyrastajú z podzemku a vrchnú časť podzemku som zalial roztokom insekticídu Anthio v päťnásobnej koncentrácii oproti odporúčanej.

     Jedným z najzákernejších škodcov je voška koreňová (Rhyzoceus falcifer). Spoľahlivo likviduje hlavne hľuznaté Drosery a je dobre známa pestovateľom kaktusov a sukulentov, v zbierkach ktorých dokáže napáchať značné škody. Pretože parazituje najmä na podzemných častiach rastlín - hľuza a podzemná časť stvolu, dá sa zistiť pomerne ťažko a vo väčšine prípadov neskoro. Tak sa stalo, že pri vybratí hľúz, o ktorých som si myslel, že normálne zatiahli, som zistil že "zatiahli navždy" - okolo vyschnutej hľuzy a podzemnej časti stvolu boli voskovité kolónie škodcu a nová hľuza sa nevytvorila vôbec, prípadne sa vytvoril iba neduživý kyjačikovitý rhizoid. Tento škodca je pomerne citlivý na rôzne organofosfáty, problémom však je, že na svoju ochranu vytvára voskovité hniezda, ktoré odpudzujú vodu. Najistejšie je preto vybrať postihnuté rastliny zo substrátu, koreňový bal vyprať v teplej vode a napadnuté koreňové vlásky odstrániť. Rastliny ošetríme insekticídom, zasadíme a po týždni substrát znovu prelejeme roztokom insekticídu. Vzhľadom k tomu, že tento škodca neznáša trvalé premokrenie substrátu, iné ekologické skupiny rodu Drosera napáda.

     Hľuznaté Drosery, pestované v skleníku spoločne s inými rastlinami, hlavne citrusmi, môžu občas poškodzovať aj vlnatky (Planococcus citri) - tieto tvoria lepkavé vatovité kolónie, v ktorých sú ukryté ružové jedince, veľké 2-3 mm. Keď takýto chumáčik rozmliaždime, uvoľňuje sa z neho červenkastá kvapalina, ktorá na rastlinách spôsobuje škvrny. Vlnatky škodia podobne, ako vošky koreňové, ale vyskytujú sa zväčša na spodnej strane listovej ružice, alebo len plytko pod povrchom pôdy na podzemnej časti stvolu. S obľubou vyhľadávajú hlavne substráty s vysokým podielom agroperlitu. Ochrana proti vlnatke je rovnaká ako u predošlého škodcu.

     Na mrazuvzdorných MR, ktoré zimujem na balkóne mi v poslednej dobe začali šarapatiť vtáky, hlavne sýkorky a vrabce. V prvom rade s obľubou vytrhávajú zo substrátu hibernáculá tučníc a rozhadzujú ich v okolí kvetináčov. Pri opätovnom zasadení je celkom možné, že dôjde k zámene druhov. Je zrejmé, že to nerobia za účelom obstarávania potravy, pretože hibernáculá sú väčšinou nepoškodené. Pri tejto činnosti sú veľmi vytrvalé, takže som po čase rezignoval a po tom, ako som hibernáculá musel znovu sadiť štyrikrát za deň, som kvetináče s tučnicami založil do kúta balkóna a zakryl perforovanou fóliou.

     V druhom prípade niektorý zvedavý operenec zistil, že pasce Sarracenia purpurea sú hotovou zásobárňou rôzneho "konzervovaného" hmyzu - hlavnou potravnou zložkou tohto druhu sú u mňa muchy a osy. Po tomto zistení začali na úbohú Sarraceniu hromadné nálety. Ich výsledkom boli zničené, alebo poškodené takmer všetky pasce. Vtáky vyzobali do pasce otvor široký cca 1 cm a získaný hmyz "použili pre vlastnú potrebu."

Sarracenia x Mitchelliana ako konzerva