Známa neznáma - rod Genlisea po troch rokoch pestovania

Svojim príspevkom chcem nadviazať na články o rode Genlisea z brožúry č. 8. Pôvodné mal byť uverejnený spolu s nimi, avšak kvôli zhode rôznych nepriaznivých okolností a celkovej zaneprázdnenosti som ho do uzávierky tohto čísla nestihol ukončiť, za čo sa chcem touto cestou ospravedlniť redakcii aj čitateľom.

Najprv k výsevom. Doteraz som vysial celkom osem druhov tohto rodu, niektoré viackrát a z rôznych zdrojov. Vyklíčilo mi päť druhov tohto rodu, niektoré len pred pár týždňami (G. uncinata, G. aurea), takže nie je isté, či sa mi ich podarí ďalej úspešne pestovať. Ako substrát sa mi osvedčila zmes rašeliny a perlitu cca 1:1; v posledných výsevoch som do tejto zmesi použil aj sušený rašeliník, rozotrený medzi prstami na prášok a to či do substrátu ako aj na zasypanie povrchu výsevu. Vcelku môžem potvrdiť, že pokiaľ sú semená čerstvé, klíčia veľmi rýchlo - v priemere už za 3 - 8 týždňov. Pokiaľ nevyklíčia do dvoch mesiacov, pravdepodobnosť neskoršieho vyklíčenia je veľmi nízka - stalo sa mi iba raz, že päť mesiacov po výseve vyklíčili dve semená G. hispidula. Jeden môj anglický priateľ síce vyslovil domnienku, že by semená genlisejí mohli vyklíčiť až do dvoch rokov po výseve, podobne ako je to u hľuznatých droser, ale vzhľadom k tomu, že všetky druhy rodu sú viazané na veľmi vlhké, až zaplavované biotopy bez adaptácie na prežitie obdobia sucha, považujem to za nepravdepodobné.

Semená genliseí, zľava:
G. repens "Auyan-tepui", skutočná veľkosť 0,3 - 0,4 mm
G. violacea, skutočná veľkosť 0,5 - 0,6 mm
G. hispidula, skutočná veľkosť 0,5 - 0,7 mm

     Najrýchlejšie mi vyklíčili semená druhov G. violacea a G. lobata - zhodne po 18 dňoch po výseve som lupou objavil prvý semenáčik. Vyzerá rovnako ako väčšina semenáčikov terestrických utricularií - lyžičkovitý "lístok", voľným okom takmer nepostrehnuteľný. Postupne dorastajú ďalšie, vytvárajúc ružicu. Najrýchlejšie dospela G. violacea "Caraca M. Gerais", ktorá zakvitla päť mesiacov po výseve. V zhode so skúsenosťami B. Meyers-Riceho sa mi semená pri umelom samosprášení nevytvorili, zatiaľ čo u G. hispidula sa tvorili bez problémov.

     Vcelku najľahšie pestovateľným druhom sa mi javí G. hispidula - čerstvé semeno klíči bez problémov, podobne úspešné je vegetatívne množenie, ku ktorému sa ešte vrátim. Je tiež najodolnejšia voči pestovateľským chybám a voči napadnutiu rôznymi plesňami.

     Percentuálna klíčivosť aj čerstvých semien nieje veľmi vysoká - najvyššiu som zaznamenal u G. violacea - 55 % a G. lobata "Espirito Santo, M. Gerais, Brazil" - 50 %. Semenáče sú ale dosť citlivé na napadnutie plesňami - z 10 vyklíčených semien G. lobata mi po presadení po dvoch mesiacoch zostalo 5 semenáčov a z nich sa mi do dospelosti podarilo dopestovať iba jeden. Pravdupovediac - skôr sa tu hodí termín "takmer do dospelosti" - po nasadení na kvet mi posledný semenáč starý 9 mesiacov náhle v priebehu pár dní uhnil. Ružica mala v tej dobe priemer okolo 15 mm. Našťastie som krátko predtým odobral niekoľko "listov" na žiadosť môjho priateľa z SRN, ktorému som sľúbil pár rastliniek na výmenu; takže sa mi aj tento druh podarilo udržať.

     Pár slov k tvaru a veľkosti semien - ich tvar je zväčša oválny až hruškovitý, s nepravidelným blanitým lemom. Povrch semien je políčkovite zbrázdený - jednotlivé políčka majú vyvýšený okraj a pripomínajú 5-6 uholníkovité krátery. Farba semien je medovožltá až svetlohnedá, rozmery semien 0,3 x 0,4 mm až 0,5 - 0,7 mm (nevylučujem, že druhy, ktorých semená som pod mikroskopom nepozoroval, môžu mať semená buď väčšie, alebo menšie. Tvar semien niektorých druhov je zrejmý z priložených obrázkov). Vegetatívne množenie niektorých druhov je tiež bez problémov. G. hispidula sa dá bez problémov množiť z "listových" odrezkov, pričom mladé rastliny sa tvoria väčšinou na okraji reznej plochy v počte 2 - 4 ks. Naproti tomu u G. lobata sa mladé rastliny vytvorili na spodnej strane v zúženej časti "listu" (pozri obr.). Je možné, že sa miesta tvorby mladých rastliniek na listovej ploche u jednotlivých druhov rodu líšia a tento fakt bol aj príčinou, prečo sa B.M.-Ricemu nepodarilo vegetatívne množenie G. violacea - použil len rozšírenú časť listu bez rapíkatej časti. Je to len môj dohad - osobne som G. violacea vegetatívne nemnožil, pretože mi rastlina uhynula.

a) G. lobata - druhý list odrezku
b) Mladá rastlina G. hispidula vytvorená pod listeňom kvetného stvolu.
kresby Ondrej Števko

     Pri presádzaní G. hispidula som tiež spozoroval, že na stopke dospelej pasce sa vytvoril "list", tiež fakt, že pasca, ktorá prerástla otvorom kvetináča a dostala sa tak na svetlo, sa sfarbila na zeleno a to aj jej špirálovité ramená. Tiež je u G. hispidula pomerne časté vytváranie sa mladých rastliniek na kvetnom stvole. V rozpore s pozorovaním B. Meyers-Riceho (str. č. 2, brožúra č. 8) sa kvetný stvol na mojich rastlinách rozvetvoval a to aj viackrát - vždy za pomerné tuhým listeňom, ktorých je na kvetnom stvole niekoľko. Pod týmto listeňom sa vytvárali aj mladé rastliny (pozri obr.). Začali sa tvoriť hlavne vtedy, keď časť listovej ružice bola redukovaná - buď som listy použil na vegetatívne množenie, alebo uhynuli následkom usadzovania sa solí zo zálievky, teda rastlina sa "cítila" svojim spôsobom ohrozená. Tieto rastlinky už na materskej rastline vytvárali zárodky pascí, hoci sa vôbec nedotýkali substrátu. Po zasadení do substrátu rýchlo pokračovali v raste.

     V poslednej dobe sa mi osvedčilo pestovanie genlisejí v živom rašeliníku, kde rastú podstatne rýchlejšie a ďalšou výhodou je, že pri presádzaní je vďaka vlastnostiam tohto substrátu menšie riziko poškodenia pascí. Záverom pár všeobecných poznámok k pestovaniu. Rastliny vyžadujú vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu; pri častejšom rosení rozprašovačom sa ale dajú pestovať aj volne v miestnosti. Druh G. hispidula znesie aj plné slnko, najlepšie ale vyhovuje polotieň, prípadne umiestnenie na parapete východne orientovaného okna. Dospelým rastlinám, ale ani listovým rezkom neškodí občasné plytké zaplavenie. Nemám dobré skúsenosti s druhmi G. repens a G. pygmaea - aj keď som viackrát výmenou získal na prvý pohľad životaschopné trsy, väčšinou po krátkej dobe uhynuli.

     G. hispidula sa dá bez problémov pestovať v uzavretej vitríne pri umelom osvetlení - "bežné" žiarivky 220V/40W (2 ks); vzdialenosť rastlín od zdroja osvetlenia 30 - 50 cm, dĺžka osvitu 12 - 15 hod. denne.

     Vcelku pestovanie u nás dosiahnuteľných druhov rodu Genlisea nekladie na bežného pestovateľa žiadne nezvládnuteľné nároky, odhliadnuc od jednej takmer ľudskej vlastnosti - najviac problémov je s nimi v období puberty, teda v dobe od vyvinutia sa dospelej ružice do zakvitnutia. Myslím, že týmto obdobím prešla väčšina z nás a aj z týchto dôvodov nás neodradí od pestovania týchto zatiaľ stále exotických a nedostatočne preskúmaných rastlín. Privítam akékoľvek skúsenosti ostatných pestovateľov a o svojich ďalších radostiach a strastiach spojených s ich kultiváciou vás budem informovať v niektorom z ďalších čísel TRIFIDa.