Objav tučnice Pinguicula immaculata v Mexiku

     Meno Alexander Lux je hádam veľmi dobre známe predovšetkým kaktusárom. Iba málokto však vie, že má "prsty" i v mäsožravých rastlinách. Rozšírenie kaktusov je viazané na suché aridné oblasti, čo na prvý pohľad nedáva príliš vysokú šancu na stretnutie sa s mäsožravými rastlinami. V skutočnosti to ale možné je. A. Lux sa v Mexiku s mäsožravými rastlinami nielenže stretol, ale podarilo sa mu tu objaviť aj dva nové druhy, s ktorých ako sa neskôr ukázalo bol jeden opísaný predtým. Z tohto dôvodu som Alexandra Luxa na jeho pracovisku často navštevoval a požiadal ho o rozhovor. Okrem rozhovoru som mal možnosť vidieť prvé snímky P. immaculata na svete (ktoré mi dodatočne zhotovil, za čo mu ďakujem) a tiež niekoľko tučníc v sklenníku katedry, ktoré pochádzajú z jeho zberov v Mexiku. Zo vzácnejších druhov stojí za zmienku hádam P. reticulata z lokality Aramberi v štáte Nuevo León a niekoľko neznámych druhov tučníc pochádzajúcich z Mexika, ktoré mi tiež daroval.

     Na úvod možno povedať, že A. Lux je vášnivý kaktusár a tomuto koníčku sa venuje už od svojich 12 rokov. Narodil sa v Bratislave, v rokoch 1970 - 1975, vyštudoval Univerzitu Komenského v tom istom meste. V štúdiu ďalej pokračoval a v súčasnosti pôsobí na Katedre fyziológie rastlín. Venuje sa predovšetkým rastlinnej anatómii a cytológii.

     A.P. : Ako ste sa vlastne dostali do Mexika?

     A.L. : Po prvýkrát to bolo v rokoch 1986 - 87 v rámci štipendia a neskôr v rokoch 1989 - 90 som bol pozvaný miestnou univerzitou - Universidad Autonoma de Nuevo Leon, Facultad de Biológia v Monterrey.

     A.P. : Kedy ste daný druh objavili?

     A.L. : Bolo to 28.1.1990.

     A.P. : Ako samotný objav prebiehal?

     A.L. : So svojím kolegom z miestnej univerzity v Monterrey Jorge Verduzcom sme cez víkendy chodili do terénu. Mesto Monterrey leží v štáte Nuevo León v nadmorskej výške okolo 600 m n. m. Smerom na juh sa terén pozvoľna dvíha do pohoria Sierra Madre Oriental. Celé pohorie má vápencové podložie. Z Monterrey sme sa vtedy vybrali asi 50 km na juh do mestečka Rayones, ktoré leží už v samotnom pohorí. Od Rayones sme putovali po terasérii ku Galeane. Okolie Rayones je charakteristické uzavretými údoliami s vysokou mierou endemitizmu (najmä kaktusov). Príkladom môže byť rod Aztekium, rastúci na kolmých stenách v sádrovci, s ktorým sme sa tiež stretli. Celé tieto údolia boli vymodelované riekou v sádrovcovom podloží. Teraséria sa tiahla pozdĺž centrálneho kaňonu, ktorý sme mali počas cesty po ľavej strane. Kaňonom preteká periodický potok v období zrážok, čo je najmä september. Z tohto dôvodu bolo v januári dno údolia úplne suché a dalo sa ním dobre kráčať. Z centrálneho kaňonu vybieha veľké množstvo malých bočných kaňonov (pozn.: na mapke je zakreslený kvôli jednoduchosti iba jeden). Tieto malé údolia majú niekoľko stoviek metrov a ich šírka je okolo 1 - 2 m, takže niekedy bolo pomerne problematické sa nimi pohybovať. Bočné kaňony charakterizovala chudobná vegetácia tŕnitých akácií, strom Prosopis (čeľaď Fabaceae), plavúňky (Sellaginela sp.), tŕnité bromélie Hechtia sp., Mortonia greggi, Gochnatia hypoleuca, Agave sp. a iné. No a v jednom takomto údolí, asi 20 až 30 metrov od jeho ústia do centrálneho kaňonu a asi 15 km od mesta Rayones sme zazreli dva typy kvetov. Na prvý pohľad bolo jasné, že sa jedná o rod Pinguicula. Údaje z literatúry hovorili, že konkrétne v tejto oblasti žiadne tučnice nie sú. To nám dodalo na odvahe, pretože sme si uvedomili, že v tejto rokline pred nami zrejme žiadny profesionálny botanik nebol. Rastliny sme nafotili, odbrali sme vzorky pre katedru z podozrenia, že sa jedná o dva nové druhy. Vďaka jednej kolegyne, ktorá pracovala pod vedením Rzedowskeho (pozn. Rzedowski - Poliak, odborník na mexickú flóru, popísal napríklad spolu so S. Zamudiom P. takakii, P.barbata a iné), som dostal kontakt na odborníka v oblasti mexických tučníc Sergia Zamudia. Mexičan S. Zamudio pôsobí v Instituto de Ecologia v štáte Michoacán. Obrátil som sa na neho a poslal mu všetku fotodokumentáciu s predpokladom, že sa jedná o nové druhy. Poslal som mu tiež návrhy na ich pomenovanie. Menší druh som nazval P. liliputana a väčší druh P. rayonesis. Zamudio prejavil záujem a chcel sa ísť na lokalitu pozrieť. A tak sme sa ja, J. Verdusco a S. Zamudio vybrali na lokalitu po druhýkrát v auguste toho istého roku. Skutočne sa jednalo o nové druhy. Predtým ako bol objav publikovaný, bola správa o objavení nových druhov zaslaná i RNDr. Miloslavovi Studničkovi na recenziu. Vysvitlo, že jedna z tučníc bola opísaná priamo ním v roku 1985. Jednalo sa o P. rotundiflora, ktorú som ja evidoval pod názvom P. rayonesis. Tá však bola objavená na inej lokalite a to na Minas de Asbesto, blízko Jaumave v mexickom štáte Tamaulipas (pozn. : Ohľadne lokality P. rotundiflora bol veľký zmätok. Najskôr bol druh udávaný zo štátu Oaxaca a až po objavení P. rotundiflora pri Rayones sa zistilo, že lokalita bola zamenená. Minas de Asbesto je asi 160 km od Rayones). Takže sme nakoniec objavili iba jeden druh, ktorý sme sa rozhodli pomenovať Pinguicula immaculata. (z lat. immaculata - nepoškvrnená)

     A.P. : Mohli by ste popísať v akých podmienkach rastliny rástli?

     A.L. : Ako som už spomínal, rastliny rástli v bočných kaňonoch, ktorých podložie bolo čisto minerálne (sadrovec) bez organickej zložky. Lokalita je v nadmorskej výške asi 1260 m n. m. Tento kaňon má hĺbku asi 10 metrov a rastliny rástli kolmo na stene exponovanej smerom na severovýchod. Rastliny boli počas dňa vystavené slnku len minimálne, kvôli veľmi úzkemu vstupu pre slnečné lúče (1 - 2 m). Denné teploty sa počas zamračených dní v zime pohybovali okolo 5° C, počas slnečných okolo 20° C, v noci klesali blízko k nule. V lete tu bolo aj 44° C. Charakteristické sú veľké teplotné výkyvy počas slnečných dní (priemerne ročne asi 20° C rozdiel). Tieto vysoké rozdiely teplôt zabezpečujú kondenzáciu vody. Vďaka sacej schopnosti sádrovca sa vzdušná vlhkosť veľmi dobre dostáva ku koreňom rastlín. Relatívna vlhkosť vzduchu je v skorých ranných hodinách pomerne vysoká, no veľmi rýchlo klesá.

     A.P. : Ako veľká bola lokalita?

     A.L. : Asi 10 x 10 m. Smutné je, že časť lokality bola zničená pri obnove terasérie.

     A.P. : Lokalitu ste navštívil dvakrát v rozmedzí 7 mesiacov. To je z hľadiska životného cyklu tučníc priam ideálne. Aké rozdiely ste sledoval v morfologickej stavbe?

     A.L. : V čase objavu, v januári, boli rastliny v plnom kvete, čím začínali sezónu. Pretože ružice mali v priemere 0,5 cm, upútali nás predovšetkým ich kvety, ktorými dali o sebe vedieť. (pozn.: Aj keď zimné listy sú veľké od 4 - 8,5 mm, je priemer ružice iba 0,5 cm. Listy vyrastajú lievikovito zo stredu, pričom rastový vrchol je pod úrovňou terénu, čím je priemer ružice menší). Pri druhej návšteve v auguste boli samozrejme letné ružice väčšie a menej chlpaté, toboľky obsahovali veľké množstvo semien.

     A.P. : Priniesli ste so sebou nejaké semená? Ak áno, ako dopadol ich výsev?

     A.L. : Semená som do vtedajšieho Československa priniesol. Boli vysiate u nás na fakulte na agare, vyklíčili, ale rastliny sa dopestovať nepodarilo.

     Druh Pinguicula immaculata je najmenší zo všetkých. Odtiaľ A. Lux volil pôvodné pomenovanie Pinguicula liliputana. Popis rastliny je veľmi dobre spracovaný v Trifide 3/1996 v preklade z nemeckého Das Taublatt. Pripomeniem len, že sa jedná o veľmi drobný druh s priemerom letnej ružice okolo 2 cm, zimné ružice sú asi o polovicu menšie. Listy sú pri báze veľmi ochlpené (viď obrázok). Predpokladá sa, že by to mohla byť adaptácia slúžiaca na kondenzáciu vzdušnej vlhkosti, ktorá je vysoká predovšetkým v ranných hodinách. Kvetné stvoly sú vysoké až 6 cm a kvet je veľký asi 1 cm, biely so žltou škvrnou na spodnom pysku koruny. Rastlina kvitne výhradne zo zimnej ružice. Systematické zaradenie v sekcii Temnoceras je neisté, najmä kvôli jasne odlíšenej ostrohe od koruny. Druh Pinguicula immaculata pestujem zatiaľ asi 6 mesiacov. Zatiaľ rastie veľmi dobre v substráte z vápnitej slatiny. Rovnako dobre rastie aj na travertíne a u priateľa som ju videl rásť i v substráte rašeliny s drveným travertínom. Moje rastliny rástli v malom akváriu na balkóne exponovanom na východ za drôteným sklom. Množstvo rozptýleného slnečného žiarenia bolo denne asi 4 hodiny. Kvetináče s priemerom 7 cm stáli počas vegetačnej sezóny asi v 1 cm stĺpci vody. Rastliny v týchto podmienkach rástli až do príchodu prvých mrazov. Koncom októbra sa začala tvoriť zimná ružica a niektoré rastliny zakvitli. Na zimu som ich premiestnil do pivnice tak, ako väčšinu mexických tučníc pri teplote 5 - 15° C. Samovolne sa dobre množí rozpadaním ružice na viacero rastlín. Pánovi docentovi Luxovi ďakujem za rozhovor, prejavenú ochotu a čas ktorý mi venoval.

1 - teraséria
2 - bočný kaňon s výskytom P. immaculata (4)
3 - centrálny kaňon

(kresba - A.Pavlovič podľa A.Luxa)

A - pohľad na rastlinu s letnou ružicou
B - pohľad na list z vrchu
C - pohľad na list z boku
D - pohľad na kvet z predu

(A,B,C - kresba S. Zamudio - Acta Botanica Mexicana 20, str. 42, D - kresba A. Pavlovič podľa fotky A. Luxa)

LITERATÚRA.

Zamudio, S., Lux, A. 1992. Una nueva especie gipsicola de Pinguicula (Lentibulariaceae), de Nuevo Leon, Mexico, Acta Botanica Mexicana 20: 39 - 44

Studnička, M. 1985. Pinguicula rotundiflora - a new species from Mexico, Folia Geobot. Phytotax. 20, Praha, 201 - 204