Drosery Guayanskej vysočiny

     V poslednej dobe sa medzi pestovateľmi rodu Drosera stávajú akousi módou juhoamerické druhy rodu, hlavne druhy vyskytujúce sa v Guayanskej vysočine. V zbierkach sú zatiaľ ešte málo zastúpené - občas sa síce v zahraničných katalógoch objavujú ponuky semien niektorých z týchto druhov, popisy rastlín však doteraz u nás boli takmer neznáme. Využívam preto príležitosť, že sa mi do rúk dostal fragment diela Maguire, B. and Wurdack, J.J.: "The Botany of the Guayana Highlands - Part II", Memoirs of the New York Botanical Garden, Vol. 9, No 3, str. 331-336 a uvádzam preklad kľúča na určovanie droser Guayanskej vysočiny a popisy niektorých druhov. Dúfam, že záujemcom o tieto málo známe druhy bude aspoň základným vodítkom pri ich správnom zatriedení.

     Kľúč na určovanie druhov rodu Drosera:

1. Čnelky 3 alebo 5, nerozdvojené

2. Čnelky 3, na špičkách rozvetveno - štetkovité, stonky vetvovité - zväzkovité, listy so zrejmými stipulami, stvoly chýbajúce, kvety jednotlivé a krátkostopkaté; semená 0,6 - 0,8 mm dlhé, podlhovasté, jemne jamkovité v 16 - 18 vertikálnych líniách

Sekcia Meristocaulis............1. Drosera meristocaulis

2. Čneliek 5, na špičkách rozvetveno - štetkovité, listy bez zrejmých stipúl, stvoly 10 - 20 cm vysoké, holé alebo riedko žľaznato - páperisté, semená elipticko - vajcovité, cca 0,3 mm dlhé, s dvomi špičkami, jamkovité v 8 - 10 vertikálnych líniách

Sekcia Thelocalyx............2. Drosera sessilifolia

1. Čnelky 3, na báze rozdvojené; Sekcia Drosera

  3. Stvoly jasne alebo silne páperisté, alebo žľaznatopáperisté

   4. Stvoly stopkatožľaznaté

    5. Listy 2 cm dlhé, alebo menšie

     6. Stvoly 10-25 cm dlhé, stredne alebo silne stopkatožľaznaté (5) 10-15 kveté, listy zospodu silne tmavohnedo štetinatochlpaté, semená takmer kyjovité 0,8 - 1 mm dlhé, význačne mechúrikovité-papilárne... ............ 3. Drosera roraimae

     6. Stvoly 5 - 6 cm dlhé

      7. Stvoly riedko stopkato - žľaznato - vlasaté, väčšinou jednotlivé, občas 2-3,2-4 kveté, listy zospodu holé, kališné lístky podlhovasto - vajcovité, zubovite vyhlodané, z vonkajšej strany chlpaté, semená "obrátenovajcovité, jamkovité".................4. Drosera cayennensis

      7. Stvoly a súkvetie nápadne chlpato-stopkato-žľaznaté, väčšinou 2-5, niekedy jednotlivé; 2-4 kveté, kališné lístky hrotité, semená 0,3- 0,4 mm dlhé, takmer guľovité, jamkovité vo vertikálnych líniách. ..............5. Drosera arenicola

    5. Listy 8 - 12 cm dlhé, semená elipsovité, cca 0,75 mm dlhé, jamkovito - bodkované.................6. Drosera cendeensis

   4. Stvoly riedko, alebo stredne huňaté, nie žľaznaté, 2 - 8 cm dlhé, 2-5 kveté, listové stopky zospodu husto štetinato - huňaté, čepele na okraji štetinaté, ináč zospodu holé, semená vajcovité, takmer guľaté (0,3) 0,4 - 0,5 mm dlhé, špicaté, jamkovité vl2-16(18) vertikálnych líniách..................7. Drosera kaieteurensis

  3. Stvoly holé, alebo v podstate holé, prípadne nevýrazne veľmi riedko žľaznato - páperisté

       8. Kalich 3 - 5 mm dlhý

        9. Listové čepele široko lopatkovité alebo obrátenovajcovité, stvoly 2 - 5; nitkovité, holé, 1 - 3 cm dlhé, 2-3 kveté; kališné lístky podlhovasté, na špičke tupé, semená 0,3 - 0,4 mm dlhé, podlhovasté až takmer guľovité, jemne jamkovité.................8. Drosera pusilla

        9. Listové čepele obráteno kopijovité alebo úzko lopatkovité, stvoly ani nitkovité, ani vláskovité

         10. Listy 3 - 4 cm dlhé, listové stopky 3 - 4 x dlhšie ako čepele, stvoly 8 - 15 cm dlhé, semená 0,7 - 0,9 cm dlhé, podlhovasté, husto a nepravidelne tŕňovito - papilózne.................9. Drosera intermedia

         10. Listy 1 - 2 cm dlhé, listové stopky takmer rovnaké, alebo menej ako dvakrát dlhšie ako čepele, stvoly obyčajne 2-3, hranato stlačené, 10 -25 cm dlhé, takmer holé; kalich cca 3 mm dlhý, kališné lístky kopijovito - podlhovasté, zahrotené, z vonkajšej strany žľaznato - páperisté, semená vretenovité, jamkovité; sieťkované.................10. Drosera communis

       8. Kalich 2,0 - 2,5 mm dlhý

          11. Stipuly zrastené na 0,5 - 0,6 mm, od bázy rozoklané na 5-6 ihlicovitých segmentov, stvoly obyčajne jednotlivé, vláskovité; kalich drobno žľaznato - páperistý, semená leskločierne, 0,3 - 0,4 mm dlhé, úzko podlhovasto-eliptické, na koncoch hrotité, jamkovité v asi 10 vertikálnych radoch.................11. Drosera esmeraldae

          11. Stipuly na báze voľné, alebo zrastené na 0,1 - 0,3 mm, nepravidelne rozoklané na kopijovité segmenty do 2/3 ich veľkosti, stvoly najčastejšie 2-3 (rastliny z Guayanskej vysočiny - pozn. prekl.); vláskovité, kalich holý, semená hnedasté, cca 0,4 mm dlhé, elipsovité až takmer guľovité drobno rebernato-papilózne v 14 - 16 vertikálnych hrebeňoch.................12. Drosera capillaris

     Nasledujúce popisy sú u niektorých druhov uvedené v origináli v Latinčine, preto je možné, že preklad vyznie dosť ťažkopádne, za čo sa chcem vopred ospravedlniť. Mojou snahou bolo však čo najviac čitateľom priblížiť originálne popisy, ku ktorým sa našinec dostane iba šťastnou náhodou.

     Meristocaulis Maguire & Wurdack, sect. nov.

     Čnelky 3 k vrcholom rozvetveno - štetkovité, stonky málo rozvetvené, stipuly význačné, stvoly chýbajúce, kvety jednotlivé, krátko stopkaté, semená podlhovasté, jamkovité. Monotypická.

     Typový druh: Drosera meristocaulis Maguire & Wurdack

     Meristos - delený; caulos - stonka

     1. Drosera meristocaulis Maguire & Wurdack, sp. nov.

     Stonky 5 - 15 cm dlhé, na vrchole riedko vidličnaté, zväzkovité. Listy úzke, stlačené, vystúpavé, príkro ohnuté nazad, stipuly sucho šupinaté, na báze rozoklané, dvojkýlovité, 8-10 mm dlhé, rozdelené na 3 časti, segmenty strapato roztrhané, listové stopky holé, 6-8 mm dlhé, hladké, mierne stlačené; listové čepele úzko obrátenovajcovité, 4 - 5 cm dlhé, 8-12 mm široké, zo spodnej strany holé, stvoly chýbajúce; kvety jednotlivé, zriedkavo po 2 - 3, vyrastajúce z listovej pazuchy (axilárne), takmer vrcholové, kvetné stopky 3-4 mm dlhé, holé, s jedným úzkym listeňom dlhým 2-4 mm, kališných lístkov 5, elipticko - podlhovastých, 4-5 mm dlhých, 1,5 mm širokých, s tupou špičkou, zvonku nepatrne bielo mechúrikatých; kvetné lôžko asi 1 mm dlhé, korunné lupienky obráteno - kopijovité, asi 10 mm dlhé, tyčiniek 5, nitky ploché, krehké, dlhé cca 4 mm, široké cca 3 mm (tento údaj sa mi zdá nepravdepodobný; skôr by som akceptoval 0,3 mm - pozn. prekl.), prašníky 4 laločné, dvojpuzdrové, asi 0,8 mm dlhé, ováriá 3 puzdrové, čnelky 3, jednoduché, na špičkách štetinovito rozkonárené; semenné tobolky 1,5 - 1,8 mm dlhé, obrátenovajcovité až takmer guľovité, 3 laločné, semená čierne, podlhovasté 0,6 - 0,8 mm (1 mm nezaschnuté) dlhé, nepatrne jamkovité v 16 - 18 vertikálnych líniách.

     Typ: zväzkovitá trváca bylina so zreteľnými striebornými šupinami, úzkymi listami a sediacimi bielymi kvetmi, miestami častá na otvorených močiaristých savanách na Cerro de la Neblina v nadm. výške 1 900 m; Territorio Amazonas, Venezuela; 6. Január 1954; Maguire & Wurdack & Bunting 37 133 (holotyp NY).

     Rozšírenie: Známa len z typovej lokality v otvorenej močaristej savane na vrchole Cerro de la Neblina, kde sú rastliny častou zložkou močiarneho spoločenstva.

     Zdá sa, že Drosera meristocaulis predstavuje primitívneho člena rodu, u ktorého nie je známe bližšie príbuzenstvo. Zapadá do podrodu Rorella DC podľa Dielsovho usporiadania (Diels, L. Droseraceae Pflanzenreich 4 (112):62.1906) vzhľadom k podzemnej stonke a význačným stipulám. Je jedinečná rozkonárením a (neskôr) zväzkovitým a bezstvolovým habitom, ktorý vylučuje rastlinu zo všetkých predtým popísaných sekcií - na jej zaradenie bolo potrebné ustanoviť sekciu Meristocaulis. Ostatné druhy guayanských droser, všetky s nerozkonáreným ružicovitým habitom so stvolmi, prináležia a javia príbuznosť so sekciou Drosera (Rossolis, Planch.), s výnimkou D. sessilifolia (sekcia Thelocalyx). Je obtiažne postrehnúť nejaké priame, alebo nedávne spojenie medzi D. meristocaulis a ostatnými guayanskými druhmi rodu.

     Ak základné morfologické charakteristiky D. meristocaulis poukazujú na odvodené podmienky, potom očividne žiadne sprostredkovacie štádium smerom k jej vývojovému apodeu nieje, alebo aspoň nebolo objavené či už v oblasti vysočiny, alebo na inom mieste. Ak je morfológia D. meristocaulis interpretovaná ako primitívna, musíme pre ňu ustanoviť vzdialenú jednotlivú vývojovú líniu zo starobylého predošlého prototypu, ktorého pôvod v súčasnosti nevieme vymedziť. Prikláňame sa teda k jeho neskoršiemu výzoru. Spôsob rozkonárenia u D. meristocaulis najviac poukazuje na monotypický rod Hispánie a Maroka Drosophyllum, s ktorým táto rastlina nieje príbuzná.

     2. D. sessilifolia St. - Hil. PC. Remarq. Brés. & Par. 1: 259 pl, 25A 1824

     Typová lokalita: Serto do Rio, S. Francisco, Minas Gerais, Brazil

     Rozšírenie: vlhké otvorené miesta, všeobecne v nižších nadmorských výškach, južná a stredná časť Territorio Rio Branco, Brazil; Rupununi Savanas, Brit. Guayana a žulové oblasti pod 500 m n. m. v rozvodí Rio Orinoco, Venezuela.

     3. D. roraimae (Klotzsch ex Diels) Maguire & Laundon, stat. novae D. montana St. - Hil. var. roraimae Klotzsch ex Diels, Pflanzenreich 4 (112): 90, 1906

     D. montana St. - Hil. var. robusta Diels; Notizb 6 : 136 1914

     Stonka krátka, listy ružicovité, viac-menej zospodu štetinaté, stipuly význačné, rozdrásané, 0,4 - 0,6 mm dlhé, listové stopky ploché, 6-10 mm dlhé, čepele lopatkovito - obrátenovajcovité, cca 3-5 mm široké, 5-6 mm dlhé, stvory 15-25 cm dlhé, súkvetie hrubo stopkatožľaznaté (5) 10-15 kveté, kvety jednostranné, kvetné stopky 3-4 mm dlhé, kališné lístky stopkatožľaznaté, podlhovasto - eliptické, hrotité, 3,5-4,5 mm dlhé (neplodné kvety menšie); korunné lupienky široko obrátenovajcovité, 6-8 mm dlhé, čnelky 3 od kolienkovitej bázy rozdelené, špičky vidlicovité, semená čierne, takmer kyjovité, 0,8 - 1,0 mm dlhé, kruhovo uťaté na špičke, zúžené na báze; význačne nízko mechúrikovito - papilózne; papily v 15 -20 alebo viacerých vertikálnych radoch.

     Typ: Schomburgk 1034; Mt. Roraima (Venezuela)

     Rozšírenie: mokré močaristé a piesočné miesta, plošiny a horské vrcholy na pieskovci po celej Guayanskej vysočine. Často sú kvety niektorých rastlín neschopné opelenia, alebo z nejakých dôvodov semená nedozrú a nevytvoria sa. Kvety takýchto rastlín sú menšie ako u plodných rastlín.

     Vzorky uložené v New Yorku: Brit. Guayana, Ayanganna Plateau, Maguire & Maguire 40645; Venezuela: Gran Sabana, Mt. Roraima: Tate 349, 373, 432A; Pinkus 98, Steyermark 58 784, 58 853; Auyán Tepui, Tate 1116; Ptarí Tepui Steyermark 59 743, San Rafael, Maguire 32 759; 32 825; Serra do Sol, Maguire & Maguire 40 395; Terr. Amazonas: Cerro Duida, Tate 481, 674, Steyermark 59193, Maguire, Cowan & Wurdack 29 696; Cerro Sipapo, Maguire & Politi 27 570, Cerro Huachamacari, Maguire, Cowan & Wurdack 30 155; Cerro de la Neblina, Maguire, Wurdack & Bunting 36 931; 37 110

     Vzorky uložené v British Museum alebo v Kew: Abbensetts 11 (K); Appun 1 157 (K); Forest Department of British Guayana 2864 (K); Quelch & McDonnell 42 (42); 85 (K), 154 (K), 681 (BM,K), Im Thurn 313 (BM,K), Ule 8609 (K), 8 610 (K).

     Čo sa týka variabilnej, nepochopenej a nedostatočne podrobne popísanej populácie obsahujúcej D. montana St. - Hil. sensu lat. z Brazílskej plošiny, táto je obyčajne oveľa menšia s jemnejším žľaznatým páperím, oveľa kratšími stipulami (3 mm) a semenami, ktoré sú menšie, s ostrejšou bázou a 8 - 10 ostro vymedzenými vertikálnymi radmi papíl.

     4. D. cayennensis Sagot ex Diels, Pflanzenreich 4 (112) : 86 1906

     Typ: Sagot 1228, Francúzska Guayana

     Rozšírenie: Savany v oblasti Rio Negro, Brazília a Franc. Guayana podľa Dielsa; Brunner-Dinger ju pridsuzuje do oblasti horného Orinoka vo Venezuele; Rio Chiguiréte, Edo. Bolívar, Venezuela, Wurdack & Guppy 17.

     5. D. arenicola Steyermark, Fieldiana Bot. 28 : 243, 1952

     Drobučká, stonka veľmi krátka, listy ružicovité, zhustené, stipuly 3 mm dlhé, riedko alebo stredne štetinaté; čepele úzko obrátenovajcovité, 4-5 mm dlhé, riedko alebo stredne štetinaté na spodnej časti, kvetné stvory 2-3 alebo niekedy jednotlivé, 1 - 7 cm dlhé, 1-10 kveté, mierne huňato - stopkatožľaznaté, obzvlášť v súkvetí; kališné lístky kopijovité, hrotité, cca 2,5 mm dlhé, dosť silne stopkatožľaznaté, čnelky 3 od bázy rozdvojené, semená takmer guľovité, 0,3 - 0,4 mm dlhé, viac alebo menej jamkovité vo vertikálnych líniách.

     D. arenicola var. arenicola

     Stvoly 1 - 3; 1 - 2 cm dlhé, 1 - 3 (4) kveté, kališné lístky hrotité, celistvookrajové.

     Typ: Santa Teresita de Kavanayén, Gran Sabana, Edo. Bolívar, Venezuela, Steyermark 60 920 (holotyp N.Y.).

     Ďalšie vzorky: Gran Sabana, Edo Bolívar, Auyán-Tepui, Tate 1127;

     Kavanayén, Lasser 1739,1811; Chimantá-Tepui, Steyermark & Wurdack 460, 1057.

     Rozšírenie: Známa len z močaristých saván, Kavanayén, z 1200 m n. m. a z Auyan - Tepui a Chimantá - Tepui v 1 800 - 2000 m n. m.

     D. arenicola var. occidentalis Maguire & Wurdack, var. nov.

     Listy ružicovité, nahustené, 10-12 mm dlhé, zospodu mierne mnohoštetinaté; stipuly hnedé, suchoblanité, cca 3 mm dlhé, v segmentoch rozdelené na štetiny dlhé cca 2 mm, listové stopky 0,7 - 0,9 mm široké, 6-8 mm dlhé; čepele úzko podlhovasto - obrátenokopijovité, 3-4 mm dlhé, cca 1,5 (2) mm široké; stvoly 1-3,2 - 8 cm dlhé, mierne huňato - stopkatožľaznaté, (3) 4 - 10 kveté, kališné lístky takmer tupé, nevýrazne zubato vykrajované alebo celistvé, pretiahnuto - vejárovité; semená takmer guľovité, čierne, viac-menej špicaté, jamkovité vo vertikálnych líniách.

     Typ: kvety biele, okolo okrajov mlák, nie častá; Cerro Guanay, Rio Manapaire, Rio Ventuari, Terr. Amazonas, Venezuela v 1 800 m n. m.; 2. február 1951, Maguire, Phelps, Hitchcock & Budowski 31 715 (holotyp N.Y.) Paratyp Territ. Amazonas, Venezuela: kvety ružové; Cerro Guanay; v 1 800 m n. m. Moguire, Phelps; Hitchcock & Budowski 31 716; Cerro Paru, Rio Ventuari 1949, Phelps & Hitchcock 526 - A; kvety biele, častá; vlhčiny, Cerro Parú, 2000 m n. m., Cowan & Wurdack 31 142; častá, mokré piesčité miesta, savanita, západné rebro Cerro Parú, 2000 m n. m.; Cowan & Wurdack 31 005.

     Rozšírenie: v súčasnosti známa z Cerro Guanay v severnom rozvodí Ventuari a Parú v južnom rozvodí; Amazonas, Venezuela.

     Kvôli podobnému habitu, rovnakým listom a semenám je var. occidentalis združovaná s D. arenicola var. arenicola Steyermark z východnej Gran Sabany. Západná varieta sa od nej odlišuje hlavne dlhšími stvolmi, početnejšími kvetmi, menej ostrými a takmer zubato vykrajovanými kališnými lístkami.

     6. D. cendeensis Tamayo & Croizat, Lilloa 17 : 175 1949

     Typ: Formácia Páramo, Cendé, Andy, Lara - Trujillanos, Venezuela; 3000 m n. m., I. Tamayo 1430 (Holotyp, Ven).

     Rozšírenie: známa iba z troch zberov, urobených vo formácii Páramo v Cendé Izabelou Tamayo

     7. D. kaieteurensis Brommer - Dinger, Act. Bot. Neerl. 4 : 132 1955

     Typ: Savana Kaieteur, Maguire & Fanshave 23 446 (Holotyp, N.Y.)

     Rozšírenie: vlhké piesočnaté alebo skalnaté polohy v oblasti Gran Sabana vo Venezuele a susednom regióne Pakaraima v Britskej Guayane. Brunnerom - Dingerom pripisovaná tiež na Trinidad.

     Ďalšie vzorky: Brit. Guayana, Pakaraima Mts.: Membaru Creek, Pinkus 24; Karurieng River, Maguire & Fanshave 32286, Chinowieng, Maguire, Bagshaw & Maguire 40619, Venezuela, Edo Bolívar, Gran Sabana: Ptari Tepui, Steyermark 59970; Kavanayén, Steyermark 60497.

     8. D. pusilla H.B.K. Nov.Gen. & Sp. 5 : 305 pl 490, F.l. 1821

     Typ: Piesočnaté miesta, Rio Negro, Venezuela, Humbold & Bonpland sin. no.

     Rozšírenie: Savany a piesočnaté miesta, Rio Negro pri San Carlos, Amazonas, Venezuela.

     9. D. intermedia Hayne, Jour. Bot. Schrad. 1800 (1): 37. 1801

     Typ: Hamburg pri Eppendorfe, Hayne s. n.

     Rozšírenie: rastliny mokrých piesočnatých močarísk a rašelinísk, Európa, Severná a Stredná Amerika, Západná India a v Južnej Amerike: Trinidad, Brit. Guayana, Surinam (pobrežná oblasť Tafelbery), Gran Sabana, Venezuela.

     10. D. communis St. - Hil. Pl. Remarq. Brés. & Par. 1 : 267, 1824

     Typ: Sao Paulo, Brazil, St. Hilaire sim. no.

     Rozšírenie: Kolumbia a Južná Brazília podľa Dielsa, vo Venezuele všeobecne rozšírená, ale nie bežná v pieskovcových oblastiach s nízkou nadmorskou výškou.

     11. D. esmeraldae (Steyerm) Maguire & Wurdack, stat. nov., descr. amend. D. tenella var. esmeraldae Steyerm. Fieldiana Bot. 28: 244, 1952

     Stonky veľmi krátke, listy ružicovité, listové stopky cca 5mm dlhé, zospodu riedko srstnaté, alebo iba brvité, stipuly prirastené na 0,5 - 0,6 mm, od bázy rozoklané, s 5 - 6 ihlicovitými segmentami, čepele takmer kruhovité, cca 2,0 - 2,5 mm v priemere, zospodu holé, stvoly jednotlivé, 5 - 8 cm dlhé, 3-5 kveté; kvety drobné; kalich cca 2,5 mm dlhý, kvetné lôžko drobno a veľmi riedko žľaznatopáperisté, kališné lístky širokovajcovité, hrotité, 1,5-2 mm dlhé, korunné lupienky široko elipticko - vajcovité, 2,0 - 2,5 mm dlhé, plodolisty 3, čnelky 3, od bázy rozdvojené, segmenty cca 1,5 mm dlhé, celistvé, tupé alebo uťaté; semená 0,3 - 0,4 mm dlhé, čierne, úzko podlhovasto eliptické, viac-menej dvojhrotité, jamkovité v asi 10 vertikálnych radoch.

     Typ: Koruna svetloorgovánová; mokré miesta v savane medzi Esmeralda Savanna a JV úpätím Cerro Duida v 200 m n. m.; Terr. Amazonas, Venezuela, 22.August 1944, Steyermark 60920 (Holotyp F., izotyp NY).

     Rozšírenie: známa len z dvoch zberov - typového a Maguire, Cowan & Wurdack 29612 od Caňo Cutebra, Cerro Duida v 1 600 m n. m. Najbližším príbuzným D. esmeraldae sa zdá byť D. pusilla H. B. K. Tento novší druh je o mnoho drobnejší, s viacerými stvolmi, s kvetmi takmer dvakrát väčšími (4-5 mm dlhé) a takmer guľovitými semenami.

     12. D. capillaris Poir. in Lam. Encyc. 6 : 299 1804

     ? D. tenella Wild. ex Roem. & Schmidt. Syst. Veg. 6 : 763, 1820

     Typová lokalita: Karolína, Severná Amerika

     Rozšírenie: Mokré piesočnaté oblasti na pobreží USA od Virginie po Texas, Stredná Amerika, Západná India a Južná Amerika od Venezuely po Brazíliu.

     Venezuelské a guayanské rastliny, ako poukazuje doteraz prístupný materiál, sú vo väčšine prípadov menšie s výrazne menšími kvetmi a semenami. Zdá sa, že zapadajú do popisu D. tenella, ktorý môže dobre reprezentovať význačnú geografickú rasu D. capillaris.