Mäsožravé rastliny - koníček alebo droga

     Nie, nie som ten, čo si myslíte, keď ste si prečítali názov môjho článku. Som úplne normálny pestovateľ mäsožravých rastlín, ktorý sa zamyslel, respektíve NIEČO ma nútilo zamyslieť sa, prečo vlastne mäsožravé rastliny pestujem a prečo ich vlastne my všetci pestujeme. Je otázne, či nás to baví ? Nie, to je jasné. Ale bavia nás aj iné veci. Osobne okrem mäsožravých rastlín pestujem aj okrasné dreviny, subtropické a tropické rastliny, začínam s bonsajmi, ... Taktiež chovám vtáčkare, žaby, pakobylky, tropické zlatohláky, morské živočíchy, mnohonôžku, leguána, ... (V dobe, kedy čítate tento článok je toho určite viac.) Toto všetko ma baví, ale v mojom prípade je možné predstaviť si život bez väčšiny týchto rastlín a živočíchov. Je to isteže obtiažne. No bez mäsožravých rastlín si neviem predstaviť svoju ďalšiu existenciu na Zemi. Skúste to! Predstavte si, že sa pozriete na miesto, kde máte svoj skleník alebo vitrínu a tam nie je úplne nič z toho, čo tam vidíte, keď sa pozriete tým smerom. Je to vôbec možné? Cítite sa vo vašej predstave akoby ste žili? Pokiaľ si viete predstaviť svoj život bez mäsožravých rastlín, tak môžete s istotou povedať, že je to pre vás iba koníček. Ja to však nedokážem a som si istý, že je nás takých viac. Ale ani to neznamená, že sú pre nás mäsožravé rastliny drogou a sme na nich závislý. Mäsožravé rastliny ako také drogou ani nemôžu byť, veď ich predsa vnútorne nepožívame (otázny je akurát fyziologický účinok tekutiny v pascách Nepenthesov). Drogou z tohoto hľadiska teda nie sú. Ale prečo teda nejde predstaviť si život bez nich? Tu je vysvetlenie: Mäsožravé rastliny pestujem už dlhšiu dobu (nepamätám si, kedy som s mäsožravými rastlinami začal). Za tú dobu (niekoľko rokov) som na ne sústredený. Sústreďoval som sa stále viac a viac. Moje sústredenie sa už dávno udomácnilo v mojom podvedomí a ďalej silnelo a upresňovalo sa na Nepenthesy. Prečo práve na tieto mäsožravé rastliny? Každý z nás má dobrý pocit vtedy, keď získa do svojej zbierky novú mäsožravú rastlinu. Tento pocit vyplýva z toho, že nás ich pestovanie baví a že sa nám rastliny páčia. Pred niekoľkými rokmi som začínal asi ako väčšina pestovateľov s rosičkami, postupne som sa dostával k iným rodom. Najneskôr k Nepenthesom, o ktorých som pred pár rokmi len sníval. To, že ich teraz pestujem je ako splnený sen. Zakaždým, keď získam nový Nepenthes, sen sa mi splní znovu, aj keď nemám žiadny dôvod uvedomovať si to. Cítim akurát len príjemný pocit. Iný ako keď získam inú novú mäsožravú rastlinu. A preto sa moje sústredenie viaže silne so získaním nového Nepenthesu. Toto už hraničí so závislosťou. Nie však takou, akú poznáme (verím, že nie na vlastnej koži) pri alkoholizme, drogovej závislosti a fajčení. Drogy tohoto typu spôsobujú okrem psychickej závislosti aj fyzickú závislosť, ktorá sa silne prejavuje abstinenčnými príznakmi. Žiadny pestovateľ, keď dlho nevidí svoje mäsožravé rastliny určite nepociťuje abstinenciu (podobné ako so závislosťou na hracích automatoch). Ale je nás viac takých, čo keď prídeme po dlhšej dobe domov, ponáhľame sa čím skôr do skleníka a až potom prídu na rad ostatné veci. A myslím, že všetci svoj život prispôsobujeme mäsožravým rastlinám. Toto sú jasné dôkazy abnormálie, z ktorých môžem usudzovať, že sa nám, pestovateľom mäsožravých rastlín, vytvoril v podvedomí nový pud, alebo sa náš vlastný pud sebazáchovy viaže aj na naše mäsožravé rastliny. Aké sú teda výhody a nevýhody života s mäsožravými rastlinami?

     1+ Niečo vieme o živote rastlín a tým vlastne sami aktívnejšie žijeme ((nad týmto porozmýšľajte viac) osobne nepoznám pocit nudy).

     2+ Mäsožravé rastliny nám poskytujú psychickú istotu (v kritickom prípade môžu byť mäsožravé rastliny stabilným fundamentom psychiky) - vieme, že niečo máme, vieme, že nám to dobre rastie, vieme, že o tom niečo vieme. Preto vlastne cítime pohodu pri pohľade do skleníka. Táto pohoda je umocňovaná estetickým výrazom rastlín.

     3+ (ostatných, psychologicky menej závažných pozitív pestovania mäsožravých rastlín je viac)

     1- Najnebezpečnejšie je neustále podvedomé sústredenie na mäsožravé rastliny alebo na časť z nich (v mojom prípade na Nepenthesy). Prečo najnebezpečnejšie? Podvedomé sústredenie spôsobuje útlm pamäte, ktorý si však všimneme oveľa neskôr akoby to bolo treba (prípadne vôbec). Čo s tým robiť? Sú dve možnosti "liečby" sústredenia:

     1. Relaxácia, ktorá je však slabo účinná, lebo pomáha akurát počas relaxovania, kedy sa snažíme nemyslieť úplne na nič. Po relaxácii sa sústredenie do podvedomia dostáva opäť.

     2. Účinnejší spôsob je radikálnejší. Jedná sa o tzv. "stop metódu". Jej podstata spočíva v tom, že si do kalendára zapíšeme činnosti nesúvisiace s mäsožravými rastlinami a to také, pri ktorých sa musíme sústrediť na inú vec, ktorá čiastočne potláča sústredenie na mäsožravé rastliny. Tento spôsob liečby nie je potrebný, pokiaľ je vykonávanie iných činností pre nás samozrejmosťou. Horšie to je však vtedy, keď venujeme mäsožravým rastlinám všetok svoj čas a to po dlhšiu dobu každý deň a takmer každú chvíľu. Takáto situácia môže nastať u študentov cez prázdniny, ..., alebo v prípade, že sa náš koníček stane aj našim povolaním, čo je najnebezpečnejší prípad, aj keď je to snom nejedného pestovateľa. Nebezpečenstvo tejto situácie vyplýva z nasledujúcich faktov: Ak sa náš koníček stane aj našou prácou, je to pre nás zdanlivo ideálna situácia. Myslíme si, že chodíme do práce relaxovať, jednoducho, že nás práca vôbec neunavuje, ale naopak, že nám dáva silu. To však nie je pravda, lebo sa vlastne snažíme "makať naplno", aj keď si to neuvedomujeme, veď vlastne robíme to, čo máme najradšej. Ale aj to vyčerpáva! Je len otázkou času, kedy sa náš koníček a práca stanú prácou a koníčkom, hlavne prácou a trochu koníčkom a nakoniec iba prácou o ktorej máme predstavu, že je našim koníčkom a naďalej ju vykonávame rovnako horlivo, ak nie ešte horlivejšie. Teraz sme s vysokou pravdepodobnosťou ohrození prepracovanosťou a teda psychyckým krachom.

     Dúfam, že som vám týmito riadkami nenahnal strach do nohavíc, veď komu už uškodil koníček. A kto má také ?šťastie?, že sa jeho koníček stane aj jeho prácou? Možno to šťasie budem mať ja a budem s tým spokojný. Budem rád, keď budem môcť robiť to čo ma baví, ale nezabudnem ísť relaxovať na dovolenku (na Borneo?). Prípadne môžem rozmýšľať o tom, či sú mäsožravé rastliny koníčkom alebo drogou. Čo myslíte?

     Murphy Stevens v Knihe o marihuane: Ľahšie sa človek stáva závislým na pestovaní ako na fajčení.