Fotoperiodická indukcia tvorby viečka?Andrej Pavlovič, Trifid 4/2003
Asi troška neštandartný nadpis, že? Ale hneď ho vysvetlím. V tomto krátkom príspevku by som vás rád zoznámil so zaujímavým mutantom krčiažnika (Nepenthes sp.), ktorý sa pred pár rokmi náhodne objavil v našich kvetinárstvach z Holandska. I napriek tomu, že sa nejedná o čistý botanický druh a ani kríženca, ktorého rodičov by sme poznali (asi sa jedná o mutanta známeho ako holandská N. alata), vyniká tento Nepenthes svojou zvláštnosťou.
A v čom je taký zaujímavý? Stavba rastliny je rovnaká ako u všetkých druhov. List sa skladá z asimilačnej časti, úponky a pasce. Nič výnimočné. Zaujímavá je práve tá časť rastliny pre ktorú ju pestujeme - pasca. Jej zaujímavosť spočíva v tom, že absentuje viečko a namiesto neho sa na rastline nachádza úzky výbežok, ktorý vyrastá z vnútornej strany pasce pod peristomom. Rastlina vytvára aj normálne pasce s viečkom, ktoré majú na spodnej strane výrazný "hrebeň". Tento "hrebeň" zrejme predstavuje zrastený výčnelok s viečkom, ale nemusí to tak byť. Zaujímavý je fakt, že v zimnom období vyrastajú pasce s viečkom, zatiaľ čo v letnom období sú to pasce bez viečka, ale zato s úzkym výčnelkom. Možno si poviete, že zakrpatené viečka majú i N. dubia, N. inermis či N. ampullaria. Tie sa však vykláňajú vždy von z pasce a sú ploché, zatiaľ čo tento výbežok je na priereze okrúhly a nenakláňa sa von, ale naopak do vnútra pasce. A vôbec možno tento výbežok za viečko považovať? Veď sa pripája z vnútra a nie z vonka ako obvykle. Navyše rastlina je schopná viečko vytvoriť. Vytvára ho práve v období nedostatku svetelného žiarenia. Viečko predstavuje oproti výbežku značne väčšiu asimilačnú plochu, mohlo by teda predstavovať akúsi kompenzáciu na nedostatok svetla v zimnom období. Že by to tak naozaj mohlo byť, utvrdzuje aj fakt, že viečko je asi dvojnásobne dlhšie ako priemer ústia pasce. Už na vyvíjajúcej sa úponke viečko značne prekračuje svojou veľkosťou okraje základov pasce. Teda značná tendencia zväčšenia asimilačnej plochy. Znie to trocha bláznivo, veď pasce sa špecializovali predovšetkým na lov koristi a asimilačnú funkciu prebrala časť listu nachádzajúca sa nad úponkou. V zime sú to práve asimilačné listy, ktoré zväčšujú svoju plochu z dôvodu kompenzácie nedostatku svetla a pasce sú tie, ktoré sa zmenšujú. Nesmieme však zabúdať, že pasce majú tiež chlorofyl a fotosyntetizujú. Ale možno je to ale úplne inak, možno je tvorba viečka indukovaná teplotou (v lete 25 - 35° C, v zime 20 -25° C), a teda jeho prítomnosť nesúvisí s fotosyntézou. Túto možnosť považujem za menej pravdepodobnú. Veľmi zaujímavé je práve prechodné obdobie na jar a na jeseň, keď je rastlina ozdobená oboma typmi pascí. Postupne ako staršie pasce odumierajú nahradí ich celkom novovyrastajúci typ. Prechod medzi nimi nie je postupný, ale náhly. To znamená, že na jednom liste sa nachádza pasca s viečkom a na liste, ktorý vyrastie hneď po ňom je už pasca s výbežkom. Tieto potom vyrastajú celú vegetačnú sezónu a až v jeseni začnú znova náhle vyrastať nové pasce s viečkom. Žiadne intermediárne formy neexistujú.  (kresba Andrej Pavlovič) Ďalšou zaujímavosťou sú zuby, ktoré poznáme z krídiel. Nachádzajú sa z vonkajšej strany krčiažku pod peristomom u oboch typov pascí. Pre lepšiu predstavu tejto zvláštnej rastliny prikladám jej kresbu a fotku.  (foto Andrej Pavlovič) Túto raritu som obdržal od priateľa ako nezakorenený odrezok. V priebehu 6 týždňov zakorenil a momentálne rastie skvele. Jeho rast je rýchly, rovnako ako je to i u ostatných N. hybrid Holland, kde má asi pôvod. Rastlina je zatiaľ vysoká asi 7 cm, veľmi kompaktná s krátkymi internódiami, má 12 listov, z nich na piatich sa nachádzajú pasce asi 7 cm veľké, pričom tento záhadný výbežok je dlhý asi 2 cm a široký 1 mm. Pasce sú nádherne oranžovo - červeno sfarbené s dvomi krídlami, ktoré sú v spodnej časti zachované len ako 2 žilnatiny. Zuby sú na krídlach v hornej časti krčahu pomerne veľké. Asimilačná plocha a výbežok sú vždy zeleno sfarbené. Rastlina sa javí ako pomerne nenáročná. V lete ju kultivujem na balkóne, kde má dostatok rozptýleného svetelného žiarenia, v zime pod umelým žiarivkovým osvetlením s 13 hodinovým osvitom. Jedná sa preto zrejme o fotoperiodickú indukciu tvorby viečka.  (foto Michal Parvanov) Javy súvisiace s fotoperiodicizmom sú u rastlín pomerne časté. Najznámejšou je asi fotoperiodická indukcia kvitnutia, podľa ktorej rastliny delíme na krátkodenné (kvitnú v období krátkeho dňa), rastliny dlhodenné (kvitnú v období dlhého dňa) a rastliny neutrálne u ktorých dĺžka dňa resp. noci nemá podstatný vplyv na kvitnutie. Viac sa o fotoperiodicizme možno dočítať v knihách o fyziológii rastlín. Tento príspevok vám predkladám ako dôkaz, že rastlinných zaujímavostí nie je nikdy dosť.  (foto Michal Parvanov) |