Využitie mäsožravých rastlín

     Doterajšie využitie mäsožravých rastlín na Slovensku i vo svete nie je výhradne okrasné. Oddávna sa niektoré druhy využívali ako liečivé. Na Slovensku bol využívaný druh Drosera rotundifolia ako antisklerotikum a pri akútnych a chronických zápaloch dýchacích ciest (Beutelhauser a Blanárik 1991). V minulosti boli účinkom rosičiek prikladané rôzne vlastnosti, niektoré až absurdné, napríklad rozklad ovčej pečene, ktorý v skutočnosti spôsobovali motolice (Brenton 1996). Z druhov rastúcich mimo nášho územia sa využíva Drosera burmannii pri dyzentérii, malárii a na vyvolanie miestneho prekrvenia, Drosera indica sa používa v Indii na prekrvenie a maceráciu. Hľuzy a niekedy aj celé rastliny druhu Drosera peltata sa využívajú pri zväčšených uzlinách, bolestiach hlavy a nôh (Beutelhauser a Blanárik 1991). Donedávna sa v Európe používala tekutina lisovaná z tučníc pri hojení raniek a hadieho uhryznutia na kravských vemenách. Listy druhu Pinguicula vulgaris sa využívali na ošetrovanie škrabancov a odrenín na rukách. Takisto ako u rosičiek, aj tučniciam sa pripisovali nereálne až extrémne vlastnosti. Koncom 18. storočia sa odporúčali na hubenie ľudských vší. Mali chrániť dobytok aj ľudí pred nadprirodzenými bytosťami, mali schopnosť odradiť hada od krádeže mlieka (Brenton 1996). Podľa autora sa na Sibíri týmto spôsobom tučnice využívajú dodnes. Takisto ako rosičky aj tučnice boli podozrievané z hniloby pečene dobytka. Saracénie využívali severoamerický Indiáni na liečenie kiahní. Sarracenia purpurea má podľa Brentona (1996) stimulačné, diuretické a laxatívne účinky. Druhy rodu Nepenthes sa využívajú proti črevným ťažkostiam, kašľu, podráždeniu očí, na liečenie popálenín, kožných chorôb a pri žalúdočných bolestiach (Brenton 1996). Podľa Phillippsa a Lamba (1988) sa Nepenthes mirabilis v Číne a Hongkongu využívajú proti vysokému krvnému tlaku, infekcii močových ciest. Krčiažniky sa podľa týchto autorov využívajú i na liečenie brušných bolestí dyzentérie, horúčky a kašľa. Stonky druhu Nepenthes rafflesiana sa využívajú ako dávidlo pri otravách. V Brunei sa tráviaca tekutina s ešte neotvorených pascí využíva ako očné kvapky a vlasový olej (Phillipps a Lamb 1988).

     Mäsožravé rastliny sa využívali i v potravinárstve. Listy rosičiek sa nakladali do vínneho liehu, čím sa pripravoval posiľujúci nápoj (Brenton 1996). V Škandinávii sa tučnice využívajú na prípravu fermentovaného slizovitého mlieka, ktoré nazývajú tätmjölk (Brenton 1996, Wix 1998a, 1998b). Tučnice sa využívajú aj ako rastlinné syridlo a na zmäkčovanie mäsa (Wix 1998a). Pasce druhu Nepenthes rafflesiana sa využívajú na dochutenie ryže (Phillipps a Lamb 1988). Podľa Brentona (1996) sa ryža a zelenina pečú vo väčších pascach ako tzv. "sladké mäso". Z hľúz druhov Drosera whittakeri a Drosera peltata sa extrahujú farbivá na tkaniny a na písanie (Brenton 1996).

     Podľa vyššie uvedených autorov je využitie mäsožravých rastlín pre iné ako okrasné účely pomerne časté, no v dnešnej dobe sú ich liečivé účinky nahradené syntetickými preparátmi. Niektorí pestovatelia, ktorí mali možnosť pozorovať druhy rodu Nepenthes v prírodných podmienkach využívajú tekutinu zo zatiaľ uzavretých pascí na umývanie rán, pretože v oblastiach výskytu krčiažnikov je to jediná dostupná tekutina bez patogénov.

     Využitie mäsožravých rastlín v záhradnej architektúre je na Slovensku ojedinelé. Je to spôsobené hlavne nedostatkom informácií o mäsožravých rastlinách, teda nedostatočnou znalosťou rastlinného materiálu a ekologických nárokov jednotlivých druhov, nedostatočnými znalosťami o špeciálnych technikách ich kultivácie a malým množstvom poznatkov o stavebných technikách zariadení, vhodných na kultiváciu mäsožravých rastlín. Týmito poznatkami disponuje iba malá skupina ľudí, ktorí mäsožravé rastliny pestujú. Pestovatelia mäsožravých rastlín však nie sú dostatočne motivovaný tvoriť z týchto druhov okrasné kompozície, ich primárnym cieľom je udržanie druhu v kultúre. Navyše, znalcov mäsožravých rastlín je na Slovensku veľmi málo, rádovo desať. Podobné problémy sú pre využitie mäsožravých rastlín platné i za hranicami Slovenska. Aj keď je situácia s pestovaním mäsožravých rastlín v Českej republike lepšia, centrom ich pestovania sú takisto súkromné zbierky, vytvorené a prispôsobené na prežitie druhov, ale ich reprezentačný charakter je minimálny. Lepšia situácia s využívaním okrasného aspektu mäsožravých rastlín je v krajinách, kde má kultúra týchto druhov dlhodobú tradíciu. To je najvýznamnejší rozdiel so Slovenskom, kde v minulosti, v dôsledku uzavretých hraníc, bol kontakt s prostredím pestovateľov v západných krajinách obmedzený. Stretnúť sa so záhonmi vysadenými mäsožravými rastlinami je možné napríklad v Nemecku alebo v USA.

     Mäsožravé rastliny sú vďaka množstvu adaptácií atraktívne vo viacerých smeroch. Exteriérovo sú vysoko estetické. Časti ich tela, prispôsobené na lov koristi, sú tvarovo zvláštne a jedinečné. Tieto tvary a farby poskytujú maximálny estetický efekt jedinca. Umelecká pôsobivosť mäsožravých rastlín je zvýraznená vedomím, že sú to rastliny ohrozené a vzácne (Parvanov 1999). Pre pozorovateľa, ktorý prichádza do kontaktu s mäsožravými rastlinami prvý krát, je kompozícia pôsobivá i z hľadiska tajomnosti a nedostupnosti týchto rastlinných druhov. Ekologické nároky, ktoré sú často v kultúre náročne spĺňané, takisto zvýrazňujú ich psychologické pôsobenie. Atraktivita mäsožravých rastlín je natoľko vysoká, že sa ich kultivácia pre niektorých pestovateľov môže stať "drogou" a výrazne ovplyvniť ich život (Parvanov 1998). Prirodzené lokality mäsožravých rastlín deštrukčnou činnosťou ľudskej populácie neustále ubúdajú a mäsožravé rastliny čoraz viac profitujú v kultúrach, teda ich atraktivita pre človeka môže byť považovaná za ich ďalšiu adaptáciu (Parvanov 2003). Kultivácia ohrozených druhov, medzi ktoré mnohé druhy mäsožravých rastlín patria, prispieva k ich ochrane ex situ.

Zoznam literatúry

BEUTELHAUSER, M. - BLANÁRIK, I.: Liečivé a fyziologické účinky mäsožravých rastlín. In: Drosera, Spravodaj združenia pestovateľov mäsožravých rastlín na Slovensku, 1991, číslo 2, str. 10.
BRENTON, D. In: ŽÁČEK, Z.: Léčivé využití MR. In: Adéla, 1996, číslo 4, str. 59-66.
PARVANOV, M.: MR - koníček alebo droga. In: Trifid, ročník 3, 1998, číslo 3&4, str. 43-46.
PARVANOV, M.: Čo ešte sú rastliny. In: Trifid, ročník 4, 1999, číslo 1, str. 22-23.
PARVANOV, M.: Sociálny boj. In: Trifid, ročník 8, 2003, číslo 3, str. 17-20.
PHILLIPPS, A. - LAMB, A.: Pitcher-plants of East Malaysia and Brunei. In: Nature Malaysiana, ročník 13, 1988, číslo 4, str. 8-27.
WIX, L. In: ŽÁČEK, Z.: Tradiční použití tučnice při úpravě potravin (I): použití z hlediska zeměpisného rozšíření. In: Adéla, 1998a, číslo 6, str. 11-19.
WIX, L. In: ŽÁČEK, Z.: Tradiční použití tučnice v potravinářství (II): Použití tučnice obecné (P. vulgaris) při přípravě fermentovaného mléka tätmjölk. In: Adéla, 1998b, číslo 7, str. 38-45.