Čo ešte sú rastliny

Čo bolo skôr? Sliepka alebo vajce? Neviem. Ale opýtam sa inak. Čo bolo skôr? Praženica alebo slepačia polievka? Zdanlivo podobná otázka. Rozdiel je však v tom, že otázka, týkajúca sa jedla, teda produktu činnosti nielen prírody, ale aj človeka, nepoukazuje na ontogenézu prvého slepačieho pokolenia, ale pravdepodobne na prvý druh umenia - kulinárne umenie. Vychádza z prírody, podobne ako aj iné druhy umenia. Niektoré sú s prírodou tak späté, že príroda vlastne spolupracuje na tvorbe diela. Myslím tým na záhradnú architektúru, viac na umenie bonsai, no v centre mojej pozornosti je dosiaľ neuznávaný druh umenia - zbieranie a pestovanie rastlín. Prečo si o tom myslím, že je to umenie? Ide o dielo, spôsobujúce umelecký zážitok. Týmto dielom je kolekcia rastlín v malom priestore, ktoré svojou krásou a zostavením spôsobujú efekt krásy a pre odborníka - pestovateľa - umelca je tu ďalší efekt - vzácnosť, ktorý zvyčajne spôsobuje ešte silnejšie vnemy ako samotná krása rastliny. Je tu ešte jeden faktor, umocňujúci výsledný estetický zážitok, ktorým je exotickosť, akási špecifická zvláštnosť, tajomnosť a nedostupnosť rastliny. Tento faktor viac vnímajú "bežní civilisti", teda osoby, ktoré nemajú so zbieraním rastlín veľa spoločného (konkrétne nič). Pestovateľ- umelec však na tento faktor nehľadí, pre neho nehrá dôležitú úlohu. Myslí na to ako v prvom rade uspokojiť svoje potreby, teda zahnať svoj hlad po rastlinách. Obyčajné rastliny ho neuspokoja, nemajú svoju vzácnosť a preto sa zameriava na čo najvzácnejšie rastliny. Tým teda vytvorí úžasnú zbierku samých špecialitok, ktoré sú stále dopĺňané ďalšími. Rastliny, ktoré postupom času stratili svoju vzácnosť stávajú sa pre pestovateľa menej zaujímavé a zo zbierky ustupujú. Dielo je teda dynamické, čo znamená, že dokáže uspokojiť aj tie najväčšie umelecké túžby. Nie je dynamické len tým, že sa v ňom aktualizuje vzácnosť rastlinných druhov, ale aj tým, že každá rastlina nie je dva dni rovnaká. To spôsobuje, že umelecký zážitok neutícha ani po veľmi dlhej dobe.

Ako sa vlastne stáva záujemca o rastliny pestovateľom - umelcom? Každý začínajúci pestovateľ si po čase začína uvedomovať, že o rastlinách niečo vie, neskôr, že toho vie už dosť a napokon si uvedomí, že toho vie veľa. Potom nastáva zlom a neskúsený pestovateľ si uvedomí, že vlastne nevie nič. V tejto fáze vývinu sa z neho začína tvoriť skúsený pestovateľ, no ešte nie umelec. Tým sa pestovateľ stane, až keď vie (nestačí, keď si to len myslí), že rastliny sú naveky v jeho živote. Čo to znamená? Znamená to to, že on a rastliny tvoria nerozdeliteľný celok, pomocou ktorého rastliny vyhrali svoj biologický boj o prežitie a pestovateľ v nich našiel svoju večnú psychickú podporu. V dôsledku toho sa pestovateľov pud sebazáchovy viaže na jeho dielo - rastliny, ale aj na "rám", teda všetko od skleníka po kvetináče, lebo aj tie toto dielo tvoria. Pre pestovateľov neplatí: Môj dom, môj hrad. Platí: Môj skleník, môj život.