Mumifikácia

     Fotografujeme aj preto, aby sme zachytili moment optimálneho, alebo inak zaujímavého stavu našich rastlín. Z pohľadu dokumentovania rastliny je fotografia ideálny prostriedok. Dlhotrvajúce - večné a verné farby, veľké množstvo informácií v relatívne malom až zanedbateľnom priestore. Lenže chýba tu tretí rozmer. Stratený objem, hmotu, reálny rozmer nenahradí žiadna zdokumentovaná informácia.

     Zachovať živú štruktúru v neživom stave je problém. Tak ako mení v prírode štruktúru každá hmota, zmení sa aj tá najväčšia pasca nepentesu na N, H, O, ... Tento proces však dokážeme maximálne oddialiť. Rastliny môžeme vysušiť, alebo konzervovať v kvapalinách. Konzervácia v pevných médiách je najzložitejšia, avšak výsledný efekt je najlepší.

     Najjednoduchšie je sušenie rastlín v teplom piesku. Na tento účel je vhodný jemný piesok bez organických častíc. Tenkú vrstvu piesku nasypeme do drevenej nádoby s otvormi v dne, utesnenými zátkami. Rastliny vložíme do teplého piesku a zasýpame tak, aby sa netvorili vzduchom vyplnené dutiny. Podľa staršej literatúry je vhodné, za stáleho miešania, pridať na liter rozpáleného piesku 1 g stearínu a 1 g tuku. Udržujeme teplotu asi 35° C. Asi po týždni vypustíme piesok cez otvory v dne. Rastliny po 24 hodinách vyberieme, oprášime jemným štetcom. Pokiaľ však rastlinné pletivo obsahuje väčšie množstvo vody, prípadne je preparát objemnejší, môže rozkladný proces v prvých fázach sušenia poškodiť výslednú farbu. Preto je oveľa výhodnejšie sušenie pomocou silikagelu. Táto kryštalická látka má schopnosť prijať a udržať vodu a jej nasýtenosť môžeme kontrolovať vizuálne. Suchý silikagel má sýtu tmavomodrú farbu. Počas prijímania vody postupne prechádza do slabo ružovej až sa stane takmer transparentný. Pre zachovanie čo najdokonalejšieho tvaru preparátu je vhodné použiť silikagel s čo najmenšou zrnitosťou. Na sušenie použijeme nádobu, ktorá sa dá hermeticky uzavrieť a tým vylúčime prístup vodných pár z okolia, čo by malo za následok rýchle nasýtenie silikagelu vodou. Suchým silikagelom rastlinu zasypeme, mierne utrasieme a udržujeme pri izbovej teplote niekoľko dní. Pokiaľ silikagel vybledne a rastlina nie je ešte dokonale suchá, vymeníme ho. Silikagel môžeme regenerovať vysušením v elektrickej rúre zahriatím na vysokú teplotu po dobu, kým nie je opäť sýto tmavomodrý. Potom ho, čo najrýchlejšie, uskladníme v hermetickej nádobe, vyhovuje zavárací pohár. Nevýhoda použitia silikagelu spočíva v jeho obtiažnom získavaní a vysokej cene. Menej vhodnou, aj keď použiteľnou, náhradou je Borax. Dá sa kúpiť bez problémov, ale nevýhodou Boraxu je pracnejšia manipulácia a horšie vlastnosti. Borax je biela, kryštalická látka, dekahydrát soli tetraboritan sodný, Na₂B₄O₇.10H₂O. Odstránenie vody prebieha podobne ako v prípade silikagelu, ale Borax niekoľkonásobne zväčší svoj objem a stane sa z neho tuhá hmota, ktorá navyše priľne ku stenám nádoby, v ktorej bol vysúšaný. Túto hmotu treba rozdrviť, alebo rýchlejšie rozbrúsiť pomocou hrubého brúsneho papiera. Potom pripomína hladkú múku (škodí zdraviu v styku so sliznicami). Do pasce nepentesu ho treba natlačiť. Rovnako ho treba tlačiť aj do okolia preparátu v nádobe, uzavretej hermeticky. Sušenie trvá dlhšie, niekoľko dní až týždňov. Vizuálna kontrola je nemožná. Po určitej dobe, keď sme si istý, že preparát je suchý, opatrne vysypeme Borax. Často sa stane, že vplyvom vlhkosti stvrdne a je ho potrebné odlupovať. Najzložitejšie je vybrať stvrdnutý Borax z dutín rastliny. Vysušené rastlinné pletivo je neočakávane krehké a je potrebná manipulácia ostrejším predmetom. Odporúčam si túto metódu najskôr vyskúšať na preparáte, ktorého zničenie by nebolo veľkou stratou. Výsledný preparát má pomerne verné farby, ale na jeho povrchu je vrstvička bieleho prášku, pozostatok Boraxu, ktorá sa nedá úplne odstrániť ani jemným štetcom. Zmizne až po prelakovaní preparátu sprejom na lesk listov - Spring (teoreticky, dal by sa použiť aj bezfarebný lak). Vysušené rastlinné preparáty skladujeme v tme. Priame slnečné lúče zničia aj zvyšok zachovaného farbiva.

     Konzerváciou v kvapalinách pripravíme preparáty, ktoré si zachovajú pôvodný tvar, ale keďže väčšina fixačných a konzervačných látok obsahuje etanol, rozpúšťadlo rastlinných farbív, uchovať pôvodnú farebnosť je pravdepodobne nemožné. Výhodami tohto spôsobu fixácie sú: relatívne rýchla a jednoduchá práca; možnosť upraviť preparát na mikroskopické alebo morfologické i anatomické pozorovanie. Pre zachovanie farby rastlín je údajne dobré ponoriť pletivá na 1 - 3 dni do 10 % formalínu a následne do 80 % liehu. Uloženie do fixačnej alebo konzervačnej látky má byť čo najšetrnejšie a rýchle, aby objekt zbytočne nestrácal vodu. Používané nádoby sa musia dať dokonale utesniť, aby nedochádzalo k stratám konzervačnej tekutiny. Bežné uzavretie zátkou ako na plastovej fľaši sa neukazuje ako 100 % dostačujúce! V prípade, že konzervačná látka obsahuje glycerol, nesmie byť zátka gumená, guma v glycerole napučí. Menšie nádoby môžeme vložiť zátkou nadol do väčšej nádoby a doliať konzervačnou látkou. Nesmieme zabúdať na dokonalé označenie nádoby názvom rastliny, časovým údajom, použitou konzervačnou látkou a ostatnými potrebnými údajmi! Spoliehanie sa na pamäť sa neosvedčilo. Objem fixačnej tekutiny sa odporúča minimálne 50 - 100 x väčší ako objem preparátu. Fixujeme objekty čo najmenšie! Čím menšia časť rastliny je vo fixáži, tým je menšia spotreba chemikálií a hlavne lepší prístup látok k rastlinným pletivám. Doba fixácie je závislá na veľkosti a priepustnosti objektu a od typu a teploty použitej fixáže. Tieto faktory je potrebné dopredu odskúšať. Najjednoduchšie sa pracuje s fixačnými látkami, ktoré nemajú obmedzenú dobu fixácie a je možné použiť ich zároveň ako konzervačné:

     FAA formaldehyd-aceto-etanol
50 % - 70 % etanol = 90 - 100 ml
ľadová kyselina octová = 5 ml
40% formaldehyd = 10 ml
     Doba fixácie je 6 - 12 hodín a materiál je možné v FAA prechovávať. Vypierame tečúcou vodou alebo etanolom.

     FPA formaldehyd-propiono-etanol
50 % - 70 % etanol = 90 ml
kyselina propionová = 5 ml
40 % neutralizovaný formaldehyd = 5 ml
     Doba fixácie je 6 hodín a materiál je možné prechovávať. Vypierame tečúcou vodou alebo etanolom.

     Formaldehyd (formalín)
     3 - 4 % roztok pre fixáciu jemnejších štruktúr, 5 - 6 % roztok pre hrubšie štruktúry. Vo formaldehyde môžeme objekty dlho prechovávať, dochádza však ku strate farbiteľnosti, farba však zostane relatívne zachovaná, no objekty môžu zmäknúť.

     Etanol
     70 % a pre zbierkové účely 96 % etanol je vhodný aj na fixáciu veľkých objektov. Objekty odvodní, tie následne stvrdnú a stanú sa veľmi krehkými. Opätovným ponorením do vody pletivá zmäknú.

     Kingove konzervans
5 % formaldehyd = 100 ml
96 % etanol = 150 ml
glycerol = 50 ml
     Látka vhodná pre fixovanie a uloženie materiálu pre anatomické pozorovanie.

     Hammarlundove konzervans
nasýtený vodný roztok síranu meďnatého = 150 ml
40 % formaldehyd = 10 ml
destilovaná voda = 50 ml
     Po dvoch týždňoch sa rastliny z tejto látky vyberú a uložia sa do vody s obsahom 50 ml/l formaldehydu. Zachováva zelenú farbu rastlín.

     Nemcova fixáž a konzervans
96 % etanol = 60 ml
40 % formaldehyd = 40 ml
     Doba fixácie je minimálne 30 minút a materiál je možné prechovávať. Vypierame v 96 % etanole. Látka je vhodná pre jednobunkové rastliny a jemné objekty cievnatých rastlín.

     Z fixačných látok, v ktorých nie je možné uchovávať objekty uvádzam napríklad:

     Nemcova pikro-octo-sírová fixáž; druhé hodnoty podľa iného zdroja
nasýtený vodný roztok kyseliny pikrovej = 75 ml = 98 ml
koncentrovaná kyselina sírová = 1 ml = 0,5 ml
ľadová kyselina octová = 1 ml = 1,5 ml
     Doba fixácie je 12 - 24 hodín, malé objekty fixujeme kratšie. vypierame v 60 % etanole. Látka sa osvedčila pre listy papradí a puky krytosemenných rastlín.

     Farmerova acetoetanolová fixáž
ľadová kyselina octová = 10 ml
96 % etanol = 30 ml
     Doba fixácie je 6 - 12 hodín, vypierame 2x po 15 minútach v 96 % etanole. Fixáž vhodná pre väčšinu objektov pre anatomické pozorovanie.

     Uchovávanie rastlinných častí v pevných médiách je najefektnejšie, najtrvácnejšie, ale aj najnáročnejšie. Vo všeobecnosti sa dá postup zhrnúť takto. Opäť čo najmenšiu časť rastliny musíme zbaviť vody, následne pletivá prestúpiť látkou, ktorá je rozpúšťadlom pevnej látky, ktorú použijeme na zaliatie. Túto (pevnú) látku zriedime tým istým rozpúšťadlom, objekt zalejeme a následne vysušíme. Najbežnejším médiom, ktoré sa nemieša s vodou, je kanadský balzam (používa sa na mikroskopické preparáty). Objekt odvodníme v alkoholovej rade, teda jeho vložením na niekoľko hodín (cca 6, podľa veľkosti objektu) do roztokov etanolu. Používame (30 %,) 50 %, 80 %, 96 % a 100 % etanol. V 96 % etanole objekt ponecháme 24 hodín, po prvých 12 hodinách ho nahradíme za nový. Rovnako postupujeme aj s bezvodým, 100 %, etanolom, ktorý si pripravíme tak, že do nádoby naplnenej do dvoch tretín 96 % etanolom nasypeme síran meďnatý (modrú skalicu - CuSO₄.5H₂O), ktorý sme pred tým zahrievali na teplotu 150 - 200° C. Pri tomto procese sa jasne modré kryštály rozpadnú na špinavo biely prášok (CuSO₄). Ak sa skalica v alkohole sfarbí na modro, je nutné proces opakovať. Po dôkladnom odvodnení je možné objekt previesť do zmesi etanolu a xylénu (alebo benzénu), v pomere 1:1 (pokiaľ objekt ešte obsahuje stopy vody, vytvorí sa neskôr v preparáte zákal). Po niekoľkých hodinách v tejto zmesi prevedieme objekt do čistého xylénu a asi za hodinu (i viac) vymeníme xylén za čerstvý. Po 24 hodinách objekt vyberieme a zalejeme do kanadského balzamu, rozpusteného xylénom. Namiesto kanadského balzamu môžeme použiť aj syntetickú živicu, napríklad Polyester 109. Ako rozpúšťadlo je uvedený acetón a riedidlá C6000 a S6005. Objekt teda musíme odvodniť a prestúpiť jednou z týchto látok. Tento proces som zatiaľ nezvládol a uvítam akékoľvek informácie, ktoré by mohli postup posunúť o kúsok ďalej.

     Namiesto záveru: Ak sa vám zdajú postupy zdĺhavé a príliš pracné, tak len pre informáciu, postup použitia alkoholovej rady (12 rôznych zmesí) pri zalievaní objektu do parafínu, pre účely rezania a mikroskopického pozorovania, trvá 126 hodín, teda vyše 5 dní a to je len bod 2. z 13 bodového postupu práce...